Ako so susedmi zrevitalizovať dvor? Radia víťazi súťaže YIT „Nech žije náš dvor“

Minulý rok ste mali so zmenami na dvore odvážne a veľkolepé plány. Chceli ste budovať bežeckú dráhu, bedmintonové ihrisko podľa medzinárodných štandardov, kultivovať pôdu, zadržiavať dažďovú vodu, vysádzať nové záhony, stavať domček na strome, vyrúbať staré stromy a nasadiť nové, postaviť prístrešok s grilom, zriadiť box na nepotrebné veci, knižnicu. Ako sa na to pozeráte dnes, nemali ste veľké oči?

Nemohli sme vytvoriť projekt, v ktorom by bolo jedno pieskovisko a jedna trampolína. Nebol by ideovo zaujímavý a pravdepodobne ani úspešný. Viacerí zo spoločenstva, ktoré sa o zveľaďovanie dvora stará, pôsobíme v oblastiach, kde s manažovaním projektov a žiadosťami o granty máme skúsenosti. Od začiatku sme preto uvažovali tak, že zrealizovanie všetkých týchto prvkov by bola ideálna situácia. Počítame však aj s možnosťou, že sa nám nepodarí zrealizovať všetko, no určite nechceme len vyčerpať rozpočet na nekvalitné zariadenie. Naopak, chceme kvalitné a dlhodoboudržateľné najmä bezúdržbové prvky.

Čo rozhoduje o tom, ktoré prvky z pôvodného zoznamu vybudujete a ktoré nie?

Ak si prvok nájde svoju zanietenú osobu, budeme ho realizovať. Vysvetlím to na ideovom príklade bedmintonového ihriska. Ak sa v komunite susedov nájde nejaký vášnivý hráč alebo tréner bedmintonu, ktorý povie, že sa bude ihrisku venovať, naštuduje si, ako ho na dvore vybudovať, a povie, že na to potrebuje šesťsto eur, stane sa hlavou konkrétneho mikroprojektu. Počítame tiež s tým, že si tento takzvaný gestor zorganizuje mikrobrigádu, na ktorej realizáciu dotiahne od A po Z. Prvky, ktorých realizáciu nezastreší svojvoľne dobrovoľník, zrealizujeme spoločne na niektorej z brigád alebo aj individuálne. Kvalitu prevedenia zastrešujeme my, teda úzka skupinka, ktorá projekt predložila.

Takže úvodný zoznam bol vlastne súbor možností, ktoré susedia dostali na výber. Ak mal niekto záujem o niektorú z nich, mohol sa prihlásiť.

Úvahovo áno. Dbali sme na to, aby zoznam zahŕňal možnosti pre všetky vekové kategórie. Zároveň sme chceli zachovať pozitívne vlastnosti, ktoré dvor mal doteraz. Má svoju históriu a je prekvapivo odtienený od mestského ruchu. Je síce situovaný pri Hlavnej stanici, teda na rušnom mieste, ale zhodou okolností je obstavaný päťpodlažnými budovami, ktoré vytvárajú v átriu akustickú pohodu. Zeleň navyše zabezpečuje relatívne čerstvý vzduch, reguluje miestnu teplotu a udržuje priaznivú vlhkosť, susedia, ktorí majú okná do dvora, si to užívajú. Nejde nám preto o vybudovanie obrovského detského ihriska alebo vonkajšieho fitness priestoru, do ktorého by zrazu vybehlo päťdesiat ľudí. Priestor by ani nemal podporovať búrlivý komunitný život. Aj podľa toho sme na začiatku typizovali prvky.

Podľa čoho ste sa rozhodovali, odkiaľ prvky do átria alebo materiál nakúpite?

Vysvetlím to opäť na príklade. Predstavte si, že idete nakúpiť drevo. Môžete ho nakúpiť v hobby markete, kde stojí trikrát viac, ako keď ho nakúpite na píle, avšak hobby market je bližšie a zoženiete tam všetko potrebné v relatívne funkčnej kvalite pod jednou strechou. Musíte sa rozhodnúť. My sme si stanovili cieľ, prečerpať prostriedky čo najviac účelne, preto venujeme veľkú pozornosť aj tomu, aby sme zabezpečili kvalitné prvky za racionálne náklady.

Napríklad na doručenie žulových kociek na ohraničenie záhonov sme našli cenovo dostupného dodávateľa od Piešťan, ktorý nám však materiál na palete doviezol len na ulicu, prekládku cez vchod a schodisko sme si zabezpečili svojpomocne. Išlo odhadom o päť ton materiálu, ktorý sme museli nanosiť do dvora. Za päť hodín práce sme však ušetrili odhadom 250 eur.

Minuloročný rozhovor o víťaznom dvore si môžete prečítať tu.

Poďme teda postupne. V lete 2019 ste získali grant na úpravu dvora na 15 000 eur, plus 5 000 eur v podobe mentoringu. Čo sa dialo potom?

Začali sme práve fázou mentoringu. Na náš dvor sa prišli pozrieť projektanti a krajinní architekti, s ktorými sme posúdili realizovateľnosť každého jedného prvku a vymysleli sme celkovú koncepciu. Pracovali sme postupne asi do januára 2020. V ďalšom kroku sme chceli mestu oznámiť naše plány. Vyplýva to z povinnosti informovať ho o stavebných a udržiavacích prácach. Naplánovali sme orez, respektíve výrub starších drevín, na ktorý je potrebné povolenie Okresného úradu životného prostredia. Aby nám ho úrad mohol udeliť, potrebovali sme súhlasy vlastníkov. Átrium obklopuje šesť bytových domov priemerne po 20 bytoch, v každom potrebujeme nadpolovičný súhlas vlastníkov v zmysle zákona o bytoch a nebytových priestoroch.

Bolo náročné ich získať?

Ešte na začiatku celého procesu sme zriadili webstránku so všetkými informáciami o revitalizácii dvora. Aj napriek mailovým výzvam sme dostávali veľmi slabú spätnú väzbu. Občas, keď sme sa s niektorým susedom stretli na ulici alebo na dvore, povedal nám, čo sa mu páči, čo nie. Reálne sa však diskusia o celom projekte začala až v momente, keď sa malo prvýkrát hlasovať, čo bolo niekedy vo februári 2020.

Takže sa namiesto hlasovania diskutovalo?

Áno. Zvyčajne hlasovanie vyhlási správca, postup je definovaný v legislatíve. O termíne a dôvodoch hlasovanie sa vyvesí oznam, na ktorom je priestor príčiny hlasovania podrobnejšie vysvetliť, a teda opätovne aj touto cestou susedov oboznámiť s projektom. Informáciu sme susedom posielali aj emailom a tam vznikali ďalšie diskusie, čiže až v druhej-tretej fáze sme dostali veľa podnetov.

Ako celú situáciu ovplyvnila koronakríza?

Pôvodne sme chceli, aby sa hlasovalo na domových schôdzach, ktoré bývajú vo februári, v marci. Ale epidemiologická situácia nám projekt veľmi spomalila. S veľkými zásahmi sme museli počkať, malé sme však v malých skupinkách s vlastným náradím realizovať mohli.

Do čoho ste sa teda pustili?

Počas koronakrízy sme sa po dvoch, po troch stretávali na dvore, realizovali jarnú výsadbu nových rastlín, orez drevín, údržbu povrchov, sedenia, predprípravu na väčšie zásahy a terénne úpravy. Od mája, keď sa situácia uvoľnila, sa nám podarilo znovu začať organizovať hlasovanie. Zo šiestich bytových domov nám ešte jeden chýba. Ak súhlasy získame, budeme mať kompletne pokryté legislatívne schválenie projektu v zákonnej rovine. Tieto súhlasy musíme doložiť na mesto, aby nám povolili realizovať veľké zásahy, ako napríklad výrub nevhodne posadených stromov.

Drobné terénne zásahy, inštalácia work out konzoly na cvičenie alebo vyloženie kamenného chodníčka k záhonu nepotrebujú oznámenie. Takže doteraz sme zrealizovali najmä drobné zásahy odsúhlasené vlastníkmi.

Aké stromy ste napríklad vysadili?

Nechali sme si poradiť od krajinného architekta, ktorý nám pomáhal v rámci mentoringu. Hovorili sme napríklad o slivke domácej, takzvanej ringlote, ktorú máme v strede dvora. Je relatívne veľká, plody sú však kyslé, takže ich nikto nezbiera, a keď po dozretí opadávajú, znečisťujú veľkú časť trávnika a lákajú osy. Povedali sme si, že v takomto átriu nie je vôľa pestovať ovocné stromy. Rozhodli sme sa pre listnaté stromy podobného vzrastu, ktoré zabezpečia chládok a výrazne zjednodušia údržbu dvora.

Vybrali sme liriodendron, čo je strom podobný platanu, alebo menšiu gleditsiu, ktorá nahradí starú chorú jabloň. Nakúpili sme tiež kríky a kvety v hodnote tisíc eur a vysadili sme ich vo veľkom záhone, ktorý má plochu asi 250 metrov štvorcových.

Na mnohých domových schôdzach býva často problém dosiahnuť dohodu. Ako je možné, aby sa šesť bytových domov na niečom dohodlo?

Benefitom a výrazným zjednodušením pre úspešnosť projektu bolo, že išlo o grant, teda, že investícia sa nerealizuje z financií vlastníkov bytov. Na to ľudia väčšinou bývajú citlivejší. Z každého domu sme potrebovali nadpolovičnú väčšinu hlasov a toto množstvo sa nám podarilo získať. Zároveň sme susedov do ničoho nenútili. Jednoducho sme im vysvetlili, že chceme zveľadiť átrium – ak sa chcú zapojiť, budeme radi, je tu skvelý priestor, ak nie, bude stačiť, ak nás svojím hlasom podporia. Výhodou je, že v užšej komunite sa stretáme v dostatočnom počte na realizáciu projektu nášho rozsahu.

Pri týchto projektoch sa však, samozrejme, stáva, že sa objaví negatívna osoba, ktorá už z princípu hľadá negatíva. Ale tým sa netreba nechať odradiť, len sa treba obrniť trpezlivosťou.

Zažili ste aj reakcie, ktoré vás prekvapili príjemne?

Pravdaže. Stalo sa nám, že na brigádu prišiel úplne nový sused, ktorý sa prisťahoval alebo v živote na dvore nebol, len ho zaujal ruch. A prišiel s nejakým podnetom, ako napríklad naposledy, keď suseda navrhla, aby sme určite nezabudli na napájadlá pre vtáčiky. Je to jednoduchá konštrukcia na stojke s miskou, obyčajne z mosadze, ktorá sa na jar a v lete napustí vodou a na jeseň a v zime sa naplní krmivom. Našli sme to za 25 eur a máme nový prvok, ktorý účelne doplní funkciu dvora a pomôže životu mestského vtáctva. Sme veľmi radi, že sa postupne objavujú susedia, ktorí si adoptujú časť záhona, vysadia si ho svojou preferovanou skladbou rastlín a kvetín a následne sa oň dlhodobo starajú. Najviac ma teší, že sa do tejto aktivity zapájajú aj deti, najmä dievčatá. Potvrdzuje to moje dávnejšie presvedčenie, že pekné a udržateľné mesto a miesto môže vzniknúť a vynikať aj vďaka zásahu jednotlivca. A tiež, že naše okolie, jeho stav a vizuálna identita zaujímajú všetky vekové kategórie.

Vaše átrium ešte nie je hotové, najvýraznejšie zmeny ho ešte len čakajú. Dá sa však už hovoriť o nejakej zmene v správaní susedov vo vzťahu k nemu?

Myslím, že áno. Na dvore začíname stretávať aj susedov, ktorých priestor dlhodobo nezaujímal. Verím, že aj naša aktivita prinesie väčší záujem o verejné priestory, ktoré nás obklopujú, možno občas im postačuje venovať len krátky čas a precítiť ich zmysel.

Aké aktivity na dvore plánujete najbližšie?

Cez leto plánujeme niekoľko väčších technických brigád, počas ktorých chceme vybudovať zvyšné prvky. Olemovať záhony, osadiť workoutovú konštrukciu, preliezku, vybudovať nádrž pre zachytávanie zrážkových vôd a pustiť sa do náhrady nepeknej spevnenej plochy. Čaká nás tiež vybudovanie komunitnej knižničky.

Máte termín, dokedy by ste chceli práce dokončiť?

Koniec roka 2020. Nemáme to stanovené fixne, ani to nie je podmienka od YIT. Ale dovtedy by sme chceli prečerpať zdroje, vybudovať, čo sme si zaumienili, a odprezentovať výsledok našej komunite. Dôležité je však povedať, že ani po dokončení všetkých prvkov z projektu náš dvor nebude hotový. Chceme na ňom pracovať a zveľaďovať ho aj naďalej, chceme dať tomuto zaujímavého priestoru udržateľnú budúcnosť, nielen po vizuálnej, ale aj spoločenskej stránke. Pozitívom je, že prichádzajú noví susedia, vznikajú občasné nové diskusie, občas sa vyjasnia témy, o ktorých sme dlho polemizovali.