Výherkyňa Ceny Dekana FA STU získala od YIT pobyt v Helsinkách

 
Vyhrali ste Cenu dekana na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Ako súťaž medzi študentami prebieha?
 
Ide o ocenenie za najlepšiu ateliérovú prácu (s výnimkou záverečných prác) za uplynulý rok. Skladá sa z viacerých kategórií, cena za architektúru, urbanizmus, pamiatkovú obnovu, krajinnú architektúru a dizajn. Z nich potom medzinárodná porota vyberie jednu hlavnú prácu, ktorá získa Cenu dekana. Ja som ocenenie získala za prácu konverzie triedičky uhlia na hostel v Hornonitrianskom banskom areáli Handlová. Vypracovala som ju vo vertikálnom ateliéri Polakovič Bátor.
 

 

 
Triedička po ukončení ťažby v roku 2023 už nebude mať využitie, podpísal sa na nej čas a v súčasnosti chátra. Oceľový skelet objektu otváral možnosť flexibilného využitia priestoru. Na prízemí som navrhla verejné funkcie ako kaviareň, bar a flexibilný priestor pre spoločenské udalosti či recepciu. Do ulice sa otvára takmer zo všetkých strán, komunikuje teda s okolitými prevádzkami, ako je tržnica či polyfunkčné centrum. Druhé poschodie bolo venované polosúkromným funkciám, ako je herný a spoločenský priestor či jedáleň. S prízemím je spojené veľkorysou galériou. Na treťom až ôsmom poschodí sa nachádzajú izby hostela, ktoré spája spoločná chodba.
 
 

 
Spoločne s cenou ste získali od YIT zájazd do Helsínk. Čo všetko ste tam zažili?
 
V Helsinkách som bola päť dní. YIT mi dalo možnosť so sebou zobrať aj spolužiačku, s ktorou som bola v tíme počas prvého semestra. Trávili sme tam teda čas spoločne.
 
Na časť zájazdu nám YIT zabezpečila aktivity – ukázali nám ich kancelárie a projekty, na ktorých pracovali. Inak sme mali voľný program a mohli sme spoznávať mesto. Boli sme napríklad na exkurzii  v rodinnom dome známeho architekta Alavara Aalta. Tiež sme navštívili kostol Temppeliaukio, ktorého hlavná chrámová stena je vytesaná do žulovej skaly.
 
Navštívili ste niekoľko projektov YIT. Naučili ste sa počas pobytu niečo, z čoho budete čerpať inšpiráciu aj v budúcnosti?
 
Veľmi zaujímavé bolo, keď nás vzali na projekt, ktorý bol ešte vo výstavbe. Mohli sme teda vidieť, ako všetko prebieha a postupy, ktoré využívajú. Ďalej nás povodili aj po už dostavaných projektoch YIT. Na tých ma zaujala budova Helsinskej centrálnej knižnice Oodi. Páčila sa mi jej multifunkčnosť – slúžila primárne ako knižnica, ale zároveň aj ako mestský dom. Boli v nej priestory na workshopy pre návštevníkov, nahrávacie štúdiá či dielne, kde ste si mohli požičať náradie. Boli sme sa tiež pozrieť na budovu obchodného centra Tripla, ktorého súčasťou bol park a niekoľko ďalších poschodí s obytnými priestormi. Takéto spájanie typológií vidím veľmi pozitívne  a určite z neho budem čerpať v budúcnosti.
 
Ako by ste zhodnotili Helsinki ako mesto?
 
Helsinki sú veľmi špecifické. Je vidieť, že vznikli pomerne neskoro a nemajú až taký historický charakter. Vystavali ich ako hlavné mesto kvôli prístavnej polohe až v 17. storočí. Začali sa rozvíjať o niečo neskôr, preto v nich prevláda klasicistická, funkcionalistická a potom v podstate súčasná architektúra.
 
V porovnaní s estónskym Tallinnom, ktorý je od mesta vzdialený iba dve hodiny trajektom, sú Helsinki protipólom. Tallin je historické stredoveké mesto. Helsinki sú oproti nemu veľmi moderné.
 
Čo sa vám na nich najviac páčilo?
 
Náhodou sme zablúdili do obytnej štvrte Pikku Huopalahti na západe Helsínk. Bola to pomerne veľká, postmoderná štvrť, ktorú lemoval morský záliv. Architektúrou bola úplne netypická od zvyšku mesta. Rôzne geometrické tvary, veľa farieb, keramické obkladačky. Tento štýl sa v meste až tak často neobjavuje. Keď sme o nej potom hovorili s ľuďmi z YIT, tak sa nás pýtali, ako sme sa k nej vôbec dostali. Zistili sme totiž, že ako štvrť vôbec nie je známa. Nie je to nejaká turistická destinácia, ale paradoxne sa nám páčila najviac.
 
Vyskúšali ste aj niečo z tradičnej fínskej kultúry?
 
Mali sme možnosť vyskúšať tradičnú fínsku saunu v rámci mestských kúpeľov Allas Sea Pool priamo pri vode, kde sa človek môže ísť zo sauny schladiť do morského bazéna.
 
Skúšali sme tiež viacero typických fínskych jedál. Jedno z nich bolo pečivo so zemiakovo-syrovou náplňou. Ochutnali sme ich tradičné guličky z mletého mäsa. A mali sme aj typické fínske cukríky SALMIAKKI zo sladkého drievka, ale priznám sa, že tie mi asi chutili najmenej.
 
Sú nejaké stereotypy o Fínoch, o ktorých ste zistili, že sú pravdivé?
 
Boli sme na obede s pár zamestnancami YIT, počas ktorého nám hovorili o práci, fínskej kultúre a všeobecne o ich živote. O obyvateľoch severských krajín sa zvykne hovoriť, že sú veľmi spokojní ľudia a naozaj to na nich bolo vidieť. Pochvaľovali si, ako u nich systémovo všetko funguje.
 
Ako by ste teda zhodnotili váš pobyt v Helsinkách?
 
To, že som  vďaka Cene dekana dostala možnosť vycestovať do zahraničia cez spoločnosť YIT , ma príjemne prekvapilo. Bolo super spoznať časť severskej krajiny a jej kultúru. Program pobytu bol tiež  výrazne prepojený s architektúrou, takže som sa mohla naučiť nové veci v rámci svojho odboru.