Petra Truchla: Projektová manažérka

Novú prácu si hľadala s túžbou môcť veci meniť. Predstavovala si miesto, kde bude vysokou prioritou znižovanie uhlíkovej stopy a kde budú ženy dostávať príležitosti uplatniť sa aj na vyšších miestach. Oboje našla vo YIT, kde Petra Truchla už rok a pol spokojne pracuje.
 

Vo YIT pracuješ od novembra 2019, ako si spomínaš na svoje začiatky?

Po jedenástich rokoch v predošlej práci som hľadala novú príležitosť, keď som natrafila na bývalého kolegu, ktorý mi povedal o príležitosti vo YIT. YIT som už vtedy vnímala ako dobrý brand, ako spoločnosť, ktorá robí kvalitnú architektúru, veci s pridanou hodnotou a je transparentná.
 

Na akú pozíciu si prišla? Mala si nejaké očakávania? Naplnili sa?

Stala som sa projektovou manažérkou na projekte v zóne Mlynské Nivy, kde zodpovedám za administratívne budovy. Očakávala som, že budem môcť mať väčší dosah na to, ako sa rozvíja naše mesto. Chcela som pracovať na projekte, ktorý bude orientovaný na ľudí a ich každodenné potreby. A moje očakávania sa naplnili. Vždy sa mi tiež páčilo, že vo YIT sú na manažérskych pozíciách aj ženy. Stavebníctvo je predsa len skôr mužský odbor, ale takáto vyváženosť je podľa mňa pre dobré pracovné prostredie dôležitá, takže to bol pre mňa pozitívny signál. Rovnako som rada, že nemám len mladých kolegov. Mix vekových kategórií a skúseností je podľa mňa pri tvorbe projektu veľmi prínosný. Praktická skúsenosť sa nedá nahradiť.
 

Uvažovala si o príležitostiach pre ženy aj v kontexte potenciálneho kariérneho rastu?

Áno. Aj samotné miesto projektovej manažérky bolo pre mňa postupom a šancou, ktorú som tu dostala.
 

Prečo si myslíš, že je fajn, že ženy pracujú v stavebníctve?

Máme viac trpezlivosti (smiech). Podľa mňa je vždy dobré, keď je v tíme mix mužov a žien, a to aj kvôli  rovnováhe a rôznemu pohľadu na tie isté veci. 

 
Povedz nám viac o projekte, na ktorom pracuješ.

Zóna Mlynské nivy je revitalizácia väčšieho brownfieldu v blízkosti centra mesta. Celú zónu manažérsky zastrešuje projektová manažérka Eva Zákopčanová. Moje sú dve administratívne budovy v tomto území. V celom projekte sa od začiatku veľmi dbá na ekológiu a udržateľnosť. YIT vždy dávalo dôraz na tieto témy, ale teraz sa to ešte prehlbuje a stanovujú sa konkrétne vyčíslené ciele, napríklad ako znížiť našu uhlíkovú stopu a podobne. Čiže schvaľovací proces tohto projektu bude závislý aj od merateľného dopadu na planétu. Vždy, keď je niečo merateľné, je to transparentnejšie, ale aj náročnejšie na dosiahnutie. Inak to však nejde. Hľadáme a používame nové technológie a postupy, ktoré projekt po ekologickej stránke zlepšujú.
 

Môžeš uviesť nejaké príklady?

Design out princíp, ktorý predstavuje znižovanie množstva zabudovaných materiálov a technológií vhodnou architektúrou. Výber materiálov s ohľadom na uhlíkovú stopu, ale aj robustnosť a údržbu. Dávame tiež pozor, aby boli zodpovední aj naši dodávatelia a subdodávatelia. Ďalej je to pasívny design – preferujeme pasívne riešenia, ako je napríklad vonkajšie tienenie a pasívne chladenie veľmi výkonnou klimatizáciou. Aj tvar samotných budov a urbanizmus sú veľmi dôležité. Chceli by sme napríklad, aby ľudia dokázali v tej zóne a jej okolí nájsť to, čo potrebujú, a aby nemuseli často používať auto. Aby vedeli, že keď potrebujú pre malé deti škôlku, je tu. Keď potrebujú ísť deti do školy, že to majú desať minút pešo jednoduchou a bezpečnou cestou. A to isté platí aj pre služby, ktoré ľudia denne potrebujú.
 

A čo sa týka samotnej architektúry?

Náš zelený projekt bude zelený aj doslova, pretože architektonický návrh, ktorý vyhral súťaž, prinesie stromy a zeleň. Chceme priniesť prírodu do brownfieldu, na miesto, kde sú momentálne betónové panely a žiaden život.
 

Takže chystáte park?

Áno, ten bude ústredným motívom. Všetky budovy sú mu prispôsobené a vzájomne sa dopĺňajú. Ja sama by som tam chcela veľmi bývať aj pracovať, ale nehovorím, že si to staviame sami pre seba (smiech). A nestaviame to ani výhradne len pre budúcich obyvateľov, ale aj pre všetkých z okolia. Brownfieldy v meste vytvárajú veľké uzatvorené bloky, ktoré nie sú pre ľudí priechodné, a to nie je mestotvorné.

 
Spomínala si dôležitosť tvaru budov. Aký vplyv to má na ekológiu?

Súvisí to s energetickou hospodárnosťou. Aj tvar budovy, teda plocha fasády a striech voči využiteľnému objemu zohráva dôležitú úlohu, nielen samotná materiálová skladba.  
 

Aké nové metódy ti pomáhajú pri plnení ekologických cieľov?

Napríklad prefabrikácia. Vie urýchliť postup výstavby, znížiť odpad a preukázateľne znížiť aj uhlíkovú stopu. Na výstavbu je potom  potrebných menej ľudí. S tým automaticky súvisí menší priestor pre ľudské chyby. Na Slovensku je však zatiaľ len veľmi malý výber dodávateľov, ktorí sa tomu venujú a mohli by s nami spolupracovať. Ale verím, že v budúcnosti sa to zmení.
 

Akú dôležitú úlohu hrá to, že je YIT súčasťou YIT Group s fínskou bázou?

YIT Group má viac ako storočné skúsenosti a kladie veľký dôraz na udržateľnosť, merateľnosť uhlíkovej stopy aj na dodržiavanie kvalitatívnych  cieľov. Tieto očakávania má teda, samozrejme, aj od nás ako od dcérskej spoločnosti. Nezaoberáme sa iba stavbami a profitom z nich, ale budujeme rozsiahle know how. Napríklad spolupracujeme s univerzitami na výskume ohľadom udržateľnosti v stavebníctve, robíme prieskumy, ako chcú pracovať nové generácie, a aplikujeme tieto zistenia, vytvárame spolu so svetovými odborníkmi plán pre multifunkčné zóny s ľudskou mierkou a podobne.  
 

Ako sa meria udržateľnosť v stavebníctve?

Existuje taký pojem LCA, Life Cycle Analysis – je to meranie uhlíkovej stopy počas celého životného cyklu budovy. A to napríklad robíme, hoci to nie je povinné. Vychádza to tiež z našej korporátnej politiky. Analýza zohľadňuje všetko od začiatku výstavby cez návrhy budovy, materiálov, funkčnosti. Pri materiáloch sa napríklad zaoberá aj tým, ako sa budú recyklovať, keď budova doslúži, alebo kedy bude treba ktorý systém repasovať. Niektoré materiály majú na prvý pohľad vysokú uhlíkovú stopu, napríklad oceľ, ale dajú sa veľmi dobre recyklovať, čiže v celkovom ukazovateli nemusia predstavovať zlý výsledok.
 

Tebe je ale snaha o znižovanie uhlíkovej stopy blízka aj osobne, však?

Áno. Žijeme na tejto planéte a inú nemáme, preto ja a moja rodina chceme byť zodpovední. Začalo sa to tým, že sme sa začali veľmi zaoberať naším odpadom. Vyhodnotili sme, čo sa dá kompostovať, čo ako recyklovať a čo nepotrebujeme kúpiť vôbec. Pozeráme sa na pôvod vecí, ktoré nakupujeme. Veľmi dôležité je pre mňa aj znížiť spotrebu energie v našom rodinnom dome. Tomu sa teraz aktívne venujem. Súvisí to so zateplením, s inštaláciou tepelného čerpadla, s napojením ohrevu vody solárnymi panelmi a podobne. Toto je naša priorita. V rámci Bratislavy zatiaľ nevieme obmedziť využívanie osobného auta. Ale verím, že keď sa YIT presťahuje do Pradiarne, budem môcť chodiť do práce na bicykli.

 
Ako sa ti darí skĺbiť kariéru s rodinným životom?

Moje deti už nie sú úplne malé, ale stále ich treba niekam odviezť, doviezť, starať sa o ne a podobne. Paradoxne si myslím, že pandémia situáciu pracujúcim rodičom, ako som aj ja, uľahčila. Ľudia si zvykli pracovať online, overili si, že vedia pracovať, odkiaľ potrebujú. Nie všetko bolo ideálne, pracovať na projektoch s architektmi je na diaľku veľmi náročné, ale myslím si, že to všetci zvládli veľmi dobre a momentálne sa už trochu aj počíta s tým, že tento režim čiastočne zostane. Vnímam to ako výhodu, pretože by odpadlo cestovanie do práce a tento čas by sa dal využiť na niečo iné či už v prospech rodiny, alebo práce. 
 

Čo z benefitov, ktoré YIT svojim zamestnancom prináša, si si obľúbila?

Už som spomínala čiastočnú prácu z domu. Ale keď sme ešte chodievali do kancelárie, bolo to denne čerstvé ovocie. Na to sa už veľmi teším. Je to maličkosť, ale myslím si, že to veľa ľudí obľubuje. Je to aj spoločenská vec, keď si po ovocie idú, stretnú sa s kolegami, prehodia pár slov a je to, samozrejme, aj niečo zdravé. Páči sa mi aj narodeninový poldeň voľna nad rámec bežnej dovolenky. Neviem či je benefit aj možnosť pracovať s odborníkmi a s uznávanými architektami, ale to patrí určite k nepriamym benefitom tejto práce.