Miloš Raučina: Výrobný manažér

Hoci sa stavbárčine venuje už vyše tridsať rokov, stále považuje za kľúčové učiť sa nové postupy. A to aj od mladších kolegov, ktorých má v tíme neúrekom. Miloš Raučina sa snaží ľudí spoznať, pochopiť a pomôcť im, keď to potrebujú. Vraví, že to funguje aj v tvrdom stavbárskom prostredí a ešte sa v nikom nesklamal.

Ako si sa dostal k práci vo YIT?

Rozhodol som sa odísť s kolegom z predošlej firmy a do YIT som prišiel na pozíciu výrobného manažéra na ZWIRN 1. V roku 2018, kým ešte neboli schválené všetky povolenia, som sa zatiaľ stal šéfom strediska železobetónových konštrukcií na stavbe NUPPU V. Realizovali sme prvé železobetónové konštrukcie, ktoré riadili priamo technici YIT.

V počiatočnej fáze sme boli v celom stredisku ja, jeden prípravár, jeden stavbyvedúci a dvaja majstri. Dnes má to stredisko už niekoľko stavbyvedúcich, niekoľko majstrov, niekoľko prípravárov a realizuje železobetónové konštrukcie v rámci všetkých stavieb YIT.  

Prečo je dôležité mať také stredisko „in house“ a nestačí sa spoliehať na dodávateľov?

Je to výhoda v tom, že keď musíte začať stavbu, obrazne povedané, zo dňa na deň a máte tieto vlastné kapacity, nemusíte čakať na subdodávku, ktorá možno ešte niekde inde plní svoje záväzky z predchádzajúceho obdobia. Ste tak flexibilnejší. Jednoducho, viete nasadiť ľudí a nestrácať čas.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Prídem do práce, schválim faktúry a následne sa zúčastňujem ranných rozdelení, kde preberieme, či všetko funguje ako má. V prípade, že nastanú nejaké nezrovnalosti, hľadáme riešenie pre nápravu. Potom idem robiť bežnú agendu – odpovedať na dopyty, ktoré súvisia s realizáciou, zúčastňujem sa stretnutí, kontrolných dní s investorom a subdodávateľmi, výberových konaní, prípadne záverečného vyhodnotenia a schvaľovania konkrétneho subdodávateľa. Niekedy, keď je to potrebné, diskutujeme o znení zmluvy. Ale moja hlavná zodpovednosť je, že v kritických situáciách musím prijať rozhodnutie, akým smerom vlastne pôjdeme.

Spolupracuje YIT väčšinou s overenými subdodávateľmi alebo sa obmieňajú?

Snažíme sa osloviť tých, ktorí už so spoločnosťou YIT pracujú dlhšie, poznáme sa a vieme, čo môžeme od koho očakávať. Niekedy však vyberáme aj nových subdodávateľov. Noví potenciálni dodávatelia sa snažia vo YIT presadiť, lebo vedia, že YIT je dobrá značka. Získala ocenenia Developer roka, Stavba roka, Najzamestnávateľ. Ľudia v odvetví vedia, že YIT platí načas a bez problémov.

Častým problémom u subdodávateľov býva nedodržiavanie bezpečnostných nariadení pri práci. Aké s tým máš skúsenosti?

Bezpečnosť pri práci sa dá vylepšovať vždy. Aj vo YIT sa už stalo, že zaviedlo zmysluplné postupy, ktoré používali subdodávatelia.

Problém vidím v tom, že subdodávatelia nepracujú len pre YIT, ale robia aj pre iných developerov. A keď prídu robiť zákazky pre YIT, ktoré dbá na bezpečnosť, majú občas s nariadeniami problém, pretože ich na stavbe iného developera nemuseli dodržiavať. Ale my to vyžadujeme. Takže keď idem okolo a vidím, že chalan stojí na jednej fošni, pričom by ich mal mať dosť aspoň na šírku pracovnej podlahy, spýtam sa ho: „Večer chceš ísť domov?“

„Áno, chcem."

„Ale ak sa ti zvrtne na tej jednej fošni noha, môže sa ti stať, že nepôjdeš, lebo spadneš a poraníš sa.“

Čiže nerobíme to tým spôsobom, že fotíme porušenia a posielame pokuty, ale snažíme sa s tými ľuďmi komunikovať a upozorňovať ich na nedostatky v BOZP.

Aký veľký tím máš na starosti v súčasnosti?

27 ľudí. Realizačný tím pozostáva z hlavného stavbyvedúceho, štyroch úsekových stavbyvedúcich, majstrov, prípravárov a trainees. Do kolektívu patrí i ekonómka stavby vrátane jej trainees. 

Nastavujem základný harmonogram prác, základné procesy, ktoré následne s tímom rozpracujeme do bližších podrobností, podieľam sa na príprave zmluvy s investorom, aby sme do zmluvy dostali to, čo potrebujeme, a mohli stavbu dokončiť načas, v zodpovedajúcej kvalite a v plánovaných nákladoch.

Čo je podľa teba dôležité pri vedení takého veľkého tímu?

Je dôležité, aby sme ťahali za jeden povraz, aby v tíme bola dobrá atmosféra. Záleží mi na tom, aby ľudia chodili do práce s radosťou. Aby boli ľudia šťastní, nenadávali a hovorili sme si pravdu priamo do očí, nie za chrbtom. Tímový duch a atmosféra v tíme sú pre mňa kľúčové.

Ako sa o to staráš?

Situácia, ktorá panuje už dva a pol roka, tomu veľmi nenahráva, ale už teraz plánujeme spoločné akcie, či už je to kino, alebo spoločný víkend. A okrem toho sa snažím s ľuďmi denno-denne debatovať. Keď náhodou vidím, že niekto príde smutný, prídem a spýtam sa, čo sa deje. Keď to nie je nič vážne, obrátime to na žart. Snažím sa s nimi v prvom rade komunikovať. Veľa sa pýtam, aby som sa veľa dozvedel. Ak ich niečo naozaj trápi, pokúšam sa im nejakým spôsobom pomôcť alebo ich usmerniť.

Takže do komunikácie prinášaš aj humor?

Áno, aj keď na to nevyzerám, lebo sa nesmejem ani na fotografiách. Ale beriem to aj zo žartovnej stránky, lebo nie všetko je len o práci.

Veľa ľudí mi povedalo, že som veľmi tvrdý, ale zároveň veľmi férový. Hovorím veci úprimne, človeku vysvetlím, že mám záujem, aby sa niekam posunul, aby sa poučil. Nehovorím mu to preto, že ho chcem dehonestovať. Takže tvrdý, ale férový.

Spomenul si voľnočasové aktivity s kolegami. Organizuje si ich tvoj tím sám alebo sa na nich priamo podieľa aj YIT?

Tieto veci si iniciujeme v rámci tímu. Keď sa to bude dať, už plánujem nejakú spoločnú turistiku. Ale pred pandémiou sme mávali rôzne typy podujatí, napríklad teambuilding aj s kolegami z ďalšieho strediska. Zvyklo to bývať na začiatku stavby, aby sa ľudia spoznali. Každý sa predstavil, povedal, čo robí, aby ostatní  vedeli, s kým budú pracovať. A potom sú, samozrejme, aj veľké akcie v rámci YIT ako stavbársky deň, súťaž vo varení gulášu či kapustnice.

Myslíš si, že je dôležité, aby vzťahy ľudí v tíme mali aj mimopracovný presah?

Určite áno. Ešte vo svojich začiatkoch, keď som pred mnohými rokmi robil majstra v Nitre, som zvykol ísť po práci s robotníkmi na jedno-dve pivká. Dozvedel som sa o nich, kto je ženatý, kto má koľko detí, kto má aké problémy. A potom sa dá na človeka pozerať úplne inak, ako keď o ňom absolútne nič neviete.

Som veľmi rád, že máme mladý kolektív, ktorý ma prijal. Každému hovorím, aby mi nevykal, ale tykal. Lebo potom sa cítim staro, a to nie je dobré. Takže je to kolektív, kde si tykáme aj s nováčikom.

Spomenul si, že v tvojom tíme pracujú aj trainees. Ako hodnotíš trainee program YIT?

Je to dobrá príležitosť pre mladých ľudí, aby zistili, čo ich čaká po ukončení vysokej školy. Ja som spoznával stavebníctvo tak, že som chodil fyzicky pracovať po stavbách počas strednej a vysokej školy. Dnes majú ľudia trošku iné možnosti.

Niekedy sa nám stáva, že má trainee nejakú víziu, čo by chcel robiť, ale počas pôsobenia na stavbe zistí, že sa mu tu pozdáva niečo iné. Na to je to veľmi užitočné.

Keď sa pozriem na náš tím, tak vidím, že je zmesou vyzretej skúsenosti a mladej dravosti. Je to dobré v tom, že môžem tým mladým odovzdať niečo z mojich tridsiatich rokov skúseností. No uvedomujem si, že niekedy ich potrebujem aj ja kvôli iným zručnostiam, ktoré ovládajú lepšie ako ja.

Koľko trainees máš aktuálne na starosti?

V kolektíve momentálne pracujú štyria trainees, dvaja vypomáhajú v realizačnej činnosti a dve sú u ekonómky. Už minulosť mi potvrdila, že začlenenie trainees do kolektívu môže priniesť spoločnosti v nasledujúcom období iba pozitíva, nakoľko si vychováva mladú generáciu, ktorá sa po absolvovaní školy zvyčajne zostane súčasťou YIT. Preto hľadám trainees, ktorým odovzdáme skúsenosti, čiastočne ich pripravíme na vstup do zamestnania a vychováme si tak svojich potenciálnych nástupcov.

Koľko času tráviš v kancelárii a koľko na stavbe?

Značnú časť svojho dňa trávim v kancelárii, no dvakrát do týždňa mám nastavené pravidelné obhliadky. Keď to ale situácia vyžaduje, bežne na stavbu odbieham aj počas dňa.

YIT rozvíja nové technológie, zavádza systém LEAN. Ako sa na tieto zmeny pozeráš?

Som za to, aby sa nové technológie používali. Mnohé sa učím nanovo, keďže každá zo spoločností, v ktorých som pracoval, má vlastnú kultúru, filozofiu a programy, ale zmenám sa nebránim  Nie je to šprint na 60 metrov, skôr by som to prirovnal k behu na dlhé trate. Verím však, že v zavádzaní noviniek bude naša spoločnosť úspešná.

Keby si mal odkázať niečo Milošovi Raučinovi z roku 2018, keď si nastupoval do YIT, čo by si mu odkázal?

Odkázal by som si, že som urobil dobre. Som v spoločnosti, ktorá sa zodpovedne správa k zamestnancom, k subdodávateľom, k životnému prostrediu. Je tu úplne iné vedenie, aké som poznal v predchádzajúcich spoločnostiach. Takže jediné, čo si môžem odkázať, je, že som urobil správny krok.

Takže Why aj ty vo YIT?

Kdekoľvek som doteraz pracoval, snažil som sa správať rovnako, akoby tá spoločnosť patrila mne. Snažím sa všetko robiť s najlepším svedomím a vedomím. A to sa snažím učiť aj svojich kolegov. Viesť ich k tomu, aby im záležalo na všetkom, čo robia. O YIT hovorím, že je to značka, ktorá si na Slovensku vybudovala svoje postavenie, a pevne verím, že sa táto značka bude len zlepšovať a zdokonaľovať.

Prečo si sa vlastne kedysi rozhodol pre stavbárske remeslo?

Som stavbár celý život a mám túto prácu rád. Pôvodne som chcel byť archeológom, keďže mám rád históriu, ale tam sa kedysi nedalo dostať. Skončilo sa to tak, že nehľadám artefakty pri vykopávkach, ale staviam nové budovy. Dobre mi padlo, keď som mohol pri rodinných potulkách po Slovensku deťom ukázať, čo všetko som staval. Je to fajn pocit pri srdci, keď sa máte čím pochváliť.

Som rád, že s ľuďmi, s ktorými som robil a pre ktorých som robil, si dodnes udržiavam dobré vzťahy. Aj keď z pohľadu zamestnanca YIT môžem potvrdiť, že tu máme priateľskejší kolektív a toto vedenie sa viac zaujíma o svojich zamestnancov.