Katarína Jurášová: Prípravárka stavby

Ak by Katarína zostala v takom istom odbore, ktorý vyštudovala, stavala by cestné komunikácie, mosty a venovala by sa dopravnému inžinierstvu. Nevyspytateľný osud ju však zavial inam, a tak pracuje vo YIT. Postupne sa musela naučiť všetko z trochu odlišnej profesijnej oblasti. Podporili ju však ochotní kolegovia, vďaka ktorým zvládla zmenu smerovania.

Prečo si sa rozhodla venovať sa stavbárskej profesii?

Už na základnej škole som vedela, že ďalej nechcem študovať na gymnáziu. Zdalo sa mi to stresujúce a nudné. Chodila som na stavebnú priemyslovku a potom som sa rozhodla pre stavebnú fakultu v rodnej Žiline. Architektúra pozemných stavieb ma celkom bavila, avšak neskôr som inklinovala viac k doprave. Preto som vyštudovala dopravné stavby a dopravné inžinierstvo. Takže YIT pre mňa bolo skutočne výzvou.

Aký náročný bol pre teba prechod od dopravných stavieb k pozemným?

Či už ide o dopravné alebo pozemné stavby – stále je to stavbárčina, veľa vecí a princípov je rovnakých.  To, s čím som trošku zaostávala, boli hlavne profesie – elektroinštalácie, vzduchotechnika či zdravotechnika – to „dopraváci“ jednoducho nepoznajú, lebo to nepotrebujú. Vďaka ochotným kolegom som však postupne  získavala aj tieto vedomosti.

Pracuješ ako prípravárka stavby. Čo všetko máš na starosti?

Tak ako vyplýva aj zo samotného názvu pracovnej pozície, je to o príprave staveniska a stavby. Pri štarte nového projektu kontrolujeme projektovú dokumentáciu, na základe ktorej tendrujeme dodávateľov a zhotoviteľov pre dané práce. S prvou fázou súvisí aj tvorba referenčného rozpočtu, od ktorého sa následne odvíja ekonomika stavby.

Samotná spolupráca s dodávateľom či investorom zahŕňa administratívu – vytvorenie objednávky, zmluvy o dielo, kontrolu súpisov prác a z pohľadu realizačných prác – dodržiavanie BOZP, komunikáciu počas procesov, sledovanie harmonogramu prác a takisto sa zúčastňujem na kontrolných dňoch, či už s dodávateľom, projektantom, alebo s investorom. Tam riešime nielen postup výstavby, ale aj rôzne zmeny projektu. Po ukončení stavebných prác nás čaká kolaudácia, ku ktorej pripravujeme dokumenty a doklady. Samozrejme, počas celej výstavby priebežne riešime aj ekonomickú stránku stavby – priebežné vyhodnotenie finančnej stránky projektu, stav tendrovania a dopad na rozpočet. Úplne na konci je vyčíslenie, ktoré ukáže, či sme dodržali stanovený rozpočet. Teší ma, že je to pozícia, ktorá je veľmi rôznorodá a nesedím len za počítačom pri administratíve, ale dostanem sa aj na stavbu, som v kontakte s rôznymi dodávateľmi a sledujem progres výstavby.

Ktorá časť práce je pre teba najzaujímavejšia?

Určite tá realizačná, keď sme v procese výstavby – od zemných prác cez výstavbu skeletu až po dokončovacie práce ako omietky, dlažby.

Ako si sa teda od ciest a dopravného inžinierstva dostala do YIT?

YIT som začala vnímať, až keď som sa presťahovala do Bratislavy. Všímala som si reklamu, chodievala som okolo projektu TAMMI, ktorý bol v tom čase vo výstavbe. Samotná značka spoločnosti ma zaujala, a tak som sa začala o projekty spoločnosti viac zaujímať. Zistila som, že YIT stavia veľmi pekné stavby. Keďže som si hľadala prácu na trvalý pracovný pomer, povedala som si, že tam skúsim poslať životopis, veď za pokus nič nedám. Bola som pomerne čerstvá absolventka vysokej školy s pracovnými skúsenosťami z jednej stavebnej spoločnosti a úplne som nevedela, čo od toho očakávať, ale ozvali sa mi a pozvali ma na pohovor.

Naplnili sa očakávania, ktoré si od práce mala na začiatku?

Keďže som išla do trošku neznámych vôd, ako sa hovorí, nevedela som úplne, čo očakávať. Avšak dnes, po niekoľkých rokoch už môžem povedať, že do práce chodím ozaj rada a YIT ako zamestnávateľ si skutočne zaslúži post prvenstva v ankete Najzamestnávateľ.

To, že má zamestnanec svoju prácu rád, je podľa mňa základ jeho spokojnosti a efektivity. Podľa toho, čo mu zamestnávateľ ponúka, ako sa k nemu správa a aké mu poskytuje benefity, sa odvíja, či chodí rád do práce. A ešte k tej spokojnosti prispievajú vzťahy s kolegami. Snažíme sa pomáhať si. Ako čerstvá absolventka som, samozrejme, na začiatku veľa informácií nevedela, ale človek sa učí každým rokom a zlepšuje sa. Bolo fajn, že som sa nemusela báť kolegov čokoľvek spýtať. Z tejto otvorenosti vo YIT sa veľmi teším.

Čo na tvojej práci je pre teba ešte dôležité?

Dôležitý je pre mňa prístup a komunikácia s dodávateľom, keďže sú kľúčoví pre našu výstavbu – vždy sa k nim snažíme pristupovať férovo a hľadáme spoločné riešenie, ktorému pomáha priateľský prístup, ktorý som spomínala aj vo vzťahu medzi kolegami.

Tiež je podľa mňa veľmi dôležitý náš trainee program. Študenti, ktorí nemajú žiadnu pracovnú skúsenosť, majú možnosť zapojiť sa priamo do projektov. Dostávajú tak reálne pracovné úlohy, o veľa vecí sa zaujímajú, vzdelávajú sa. Je to pre nich skvelá príležitosť.

Si aj ty v kontakte so študentmi z trainee programu?

Áno som. Ako mentorka mám na starosť kolegyňu Valériu. Nastúpila k nám ešte počas bakalárskeho štúdia, keď som pracovala na projekte Pradiarne. Prvé dni sme sa venovali obhliadke stavby a staveniska a vysvetľovaniu rôznych procesov a nášho fungovania. Postupne som jej aj s kolegami zadávala rôzne úlohy, ktoré sme si spolu prechádzali a kontrolovali. Postupne sa stretávala s rôznymi procesmi aj problémami. Dnes môžem povedať, že je samostatná, môžem jej zadeliť prácu a viem, že ju spraví dobre. Dúfam, že keď ukončí vysokoškolské štúdium, bude s nami ďalej spolupracovať, lebo je naozaj veľmi šikovná.

Už si spomenula niektoré z benefitov. Ktoré ešte využívaš?

Tešia ma drobnosti ako káva alebo denne čerstvé ovocie v práci. Viem, že sú to maličkosti, ale práve tie robia rozdiel v starostlivosti o zamestnancov. Taktiež oceňujem flexibilný pracovný čas a možnosť pracovať na home office. Máme aj MultiSport kartu, takže firma dbá aj o naše fyzické zdravie. A v čase pandémie aj o to psychické. Mali sme napríklad motivačné prednášky o zdraví alebo o životospráve. V čase mimo pandémie mávame rôzne teambuildingy, napríklad chodíme na turistiku do Tatier.

Na akých projektoch si doteraz pracovala?

Začala som na projekte rekonštrukcie budovy kultúrnej pamiatky Pradiarne a potom som prebrala projekt podzemnej garáže a námestia Pradiarne. Medzičasom som sa venovala aj asanácii objektov v areáli. Každý z týchto projektov bol diametrálne odlišný. Pradiareň bola rekonštrukcia, navyše rekonštrukcia kultúrnej pamiatky a pre nás všetkých to bola veľká výzva. Osobne som ale nemala obavy, lebo som mala podporu kolegov, a veľa som sa vďaka tomu naučila. Najmä trpezlivosti a pevným nervom, ktoré si takýto veľký projekt vyžaduje.  Stretávali sme sa s rôznymi revíziami projektovej dokumentácie a museli sme tiež komunikovať s krajským pamiatkovým úradom pred zásahom do konštrukcií. Projekty garáží a námestia Pradiarne a ZWIRNu boli pre zmenu novostavby, ktoré som ako prípravárka mala na starosti už sama. 

Ktorý moment, ktorý si v práci doteraz zažila, bol pre teba najpamätnejší?

Určite najpamätnejším momentom bola úspešná kolaudácia projektu Pradiarne. Jednak to bol môj prvý projekt vo YIT, navyše išlo o rekonštrukciu a ešte aj kultúrnu pamiatku. Tento projekt bol neskutočnou výzvou pre tvorbu rozsiahleho rozpočtu, ktorý som dostala na starosť, nastavenie procesov s investorom aj samotnú realizáciu. Všetko sme našťastie úspešne zvládli. Keď to tak poviem jednou vetou – kto nezažil tento projekt, len ťažko pochopí, čo to pre mňa, ale aj ostatných kolegov z tímu znamená.

Ktorým smerom by si sa v práci v budúcnosti rada uberala?

Určite by som rada zotrvala vo YIT, sme naozaj veľmi dobrý kolektív a práca ma baví. Som tu viac ako tri a pol roka a z juniorskej pozície prípravárky som sa postupne vypracovala k seniorskej pozícii. Chcem sa i naďalej učiť a zlepšovať v tejto práci a v budúcnosti by som sa rada videla na manažérskej pozícii, ktorá však vyžaduje vskutku viac skúseností a praxe.