Naspäť
  • Príbehy kolegov
  • 6.6.2022

Ahmad Lebdeh z Libanonu: Asistent stavbyvedúceho

Žijem pokojný život, cítim sa tu bezpečne a som šťastný

Úsmev je jeho poznávacím znamením na projekte NUPPU Magnolia 1 v bratislavskom Ružinove. Rodák z Kuvajtu je na Slovensku už dvadsať rokov, aj keď pred pandémiou koronavírusu pracoval osem rokov striedavo v Kuvajte a v Libanone. Hovorí plynule po slovensky a prácu vo YIT si nevie vynachváliť. Fascinuje ho neustále sa vylepšujúci systém plánovania prác na stavbe, ako aj starostlivosť zamestnávateľa o svojich zamestnancov.
 
Ahmad Lebdeh (41) vyštudoval za stavebného inžiniera na STU v Bratislave. Po škole sa vrátil domov, ale v stavebníctve chcel pracovať na kvalitných projektoch, a tak sa odhodlal k návratu na Slovensko, kde sa dnes cíti doma. 1. júna uplynul rok, čo robí vo YIT, a po všetkých stránkach to považuje za výbornú skúsenosť.
 

Hovoríš plynule po slovensky. Je pre teba slovenčina náročný jazyk?

Veľmi ťažký. V jazykovej škole som sa naučil len „ahoj“ a „ako sa máš?“. Po slovensky som sa zdokonalil na diskotékach a v baroch (smiech). Jediné, čo mi dnes ešte robí problém, je písanie. Moja manželka je Slovenka, doma sa rozprávame len po slovensky. Iba šesťročnú dcéru Amani učím trochu po arabsky, aby sme mali spolu tajný jazyk (smiech). Odborné stavebné výrazy sa stále učím, najväčší problém mi zo začiatku robili skratky. Kolegovia si cenia, že sa snažím, a radi ma opravia.
 
untitled-2547.jpg
 
Ako si sa vlastne dostal na Slovensko?

Pred dvadsiatimi rokmi som v agentúre pre študentov dostal možnosť študovať na Slovensku, v Českej republike alebo Maďarsku. Mal som tu kamaráta, ktorý sa učil za zubára, a Slovákov si pochvaľoval. Bolo rozhodnuté. Bakalárske štúdium na STU som absolvoval po anglicky a magisterské som študoval už po slovensky. Po skončení náročnej  školy som sa ako inžinier vrátil do Libanonu, ale keďže tam je nestabilná situácia, prišiel som pracovať naspäť na Slovensko. Ráno vstávam do práce s úsmevom na tvári.
 

Odjakživa si chcel byť stavbárom?

Ani nie. Môj otec bol stavbár. Nebol síce študovaný, ale celý život bol staviteľom. Už odmalička ma vodil po stavbách a dával mi ťažké úlohy. Ako desaťročný som popri ňom začal brigádovať a zarábať si. Ani u nás nie je detská práca legálna, ale keďže ma všetci na stavbe poznali, bolo to iné. Otec mi povedal, nech sa rozhliadnem a vyberiem si, čo ma bude baviť. Zapáčila sa mi tesárčina a práca s drevom. Ako prvú úlohu som dostal pozbierať klince.

Postupne som si na stavbe prešiel kadečím. Začínal som zdola a mám prehľad o všetkých prácach a remeslách. Považujem to za kľúčovú skúsenosť. Keby môj otec ešte žil, bol by na mňa pyšný. Stavbárčinu som vyštudoval len kvôli nemu, ale chcel som robiť čosi iné. Keď pred desiatimi rokmi zomrel, uvedomil som si, že je to moja jediná pamiatka na neho, a rozhodol som sa, že sa tomu budem venovať naplno. Cítim, že to robím z lásky, mám tú robotu rád. Chýba mi len naše jedlo a najbližšia rodina, ktorú mám napoly v Kuvajte a v Libanone.
 
untitled-2560.jpg
 
Why aj ty v YIT? Prečo si sa rozhodol pre prácu v spoločnosti YIT?

YIT je v Európe známa medzinárodná firma a v stavebníctve má výborné meno. Všimol som si inzeráty na voľné pracovné pozície, a tak manželka poslala do YIT môj životopis. Absolvoval som pohovor, vyskúšali si ma a usúdili, že mám v stavebníctve dostatočné skúsenosti. Čo sa týka výberu ľudí, prechádzajú poctivou selekciou, nie sú to neskúsení ľudia rovno z ulice. Na našej stavbe som z cudziny len ja a kolega Ukrajinec.
 

Ako k tebe v práci pristupujú kolegovia?

Nemôžem na nich povedať krivé slovo. Správajú sa slušne a profesionálne. Lepšie ako kolegovia v Kuvajte alebo v Libanone. Rešpektovať všetkých na pracovisku je aj súčasťou firemnej kultúry YIT. Neexistujú žiadne rasistické narážky kvôli tomu, že som Arab alebo mám iné náboženstvo. Šéf mi dokonca ponúkol, že mi vytvorí priestor na modlitbu, ale ja to beriem ako osobnú záležitosť a modlím sa doma. Každý deň odpovedám na zvedavé otázky kolegov a spolupracovníkov, ktorých zaujímajú moje skúsenosti práve preto, že som sa narodil a pracoval v zahraničí. Nájdu sa aj takí, ktorí majú predsudky alebo sú spočiatku rezervovaní. Keď sa ale bližšie spoznáme, všetko opadne. Celý náš tím je po ľudskej a odbornej stránke výborný. Klape nám to.
 

Čím je prístup YIT k svojim zamestnancom iný?

Starajú sa o nás a cítiť, že im na nás záleží. Sú to maličkosti ako dobrá káva alebo čerstvé ovocie na pracovisku. Dostávame kompletné pracovné vybavenie, od oblečenia, obuvi, ochranných pomôcok až po ponožky a krém na ruky. Všetko, čo k práci potrebujeme, máme k dispozícii. Aj na slovenské pomery je to najvyšší štandard. Vo YIT nešetria na ľuďoch, ani čo sa týka vzdelávania. Každý má možnosť kariérneho rastu. Viem to porovnať. V Libanone napríklad nemôžete vedieť viac ako váš nadriadený, inak vám to dá pocítiť. Ja mám mladého 31-ročného šéfa a jeho prístup je korektný a férový.
 

Osobnostne si vo YIT zaradený medzi „vylepšovačov“. Dokážeš uplatniť svoje odborné skúsenosti zo zahraničia aj na obytnom projekte NUPPU?

Do istej miery áno, ale čo sa týka systému práce a využívania moderných technológií a plánovania, tak nás vo YIT už dávno predbehli. V Libanone mi neveria, keď im rozprávam, ako to v Bratislave funguje. Aj na Slovensku je to unikátne. Je radosť pracovať vo firme, kde sa systém neustále vylepšuje a aktualizuje, aby sme stavali efektívnejšie, rýchlejšie, ale rovnako kvalitne.

Kvalita, dodržiavanie stanovených termínov a udržateľnosť sú totiž pre nás vo YIT prvoradé. Latku neustále posúvame vyššie a z tohto pohľadu je to výnimočná skúsenosť. Som vo firme len rok, ale už teraz vidím, ako sa systém zdokonalil. Vďaka nemu dokážeme zefektívniť a skrátiť výstavbu bez toho, aby sme kompromitovali kvalitu práce. Sú to fascinujúce výzvy. Som rád, že som ich súčasťou.
 
untitled-2456.jpg
 
Čo je na tvojej pozícii asistenta stavbyvedúceho najdôležitejšie?

Vedieť komunikovať s ľuďmi, kolegami a dodávateľmi. V Kuvajte som ako stavbyvedúci prichádzal do styku s ľuďmi z mnohých krajín, rôznych vierovyznaní a z odlišných pomerov. 

Na stavbe je dôležitý aj posledný robotník, bez ktorého by sme neskončili v stanovenom termíne. Volím ľudský prístup, usmievam sa, ale dokážem byť aj prísny a nekompromisný, keď ide o termíny a dodržiavanie pravidiel. Som férový, ale stanovujem si hranice. Vyvážená komunikácia je pre mňa kľúčová. Mojím snom je byť v budúcnosti stavbyvedúci.
 

Kedy sa začína tvoj bežný pracovný deň?

V práci som od 6.30 ráno. Začíname poradou s dodávateľmi pri jednom stole. Stretnú sa tam všetci majstri remeselníci a spoločne si prejdeme a naplánujeme práce na stavbe, ktoré zadáme do počítačového systému. Stanovíme si termíny, počty pracovníkov, harmonogramy. Na dotykovej obrazovke vidíme, ako to s prácami reálne vyzerá. Keď sa niečo nestíha, musí to mať objektívne príčiny, ktoré sa zaznamenajú do systému. Budúca bytovka sa aj vďaka tomu bude stavať efektívnejšie a rýchlejšie, lebo sa učíme na vlastných chybách. Slovo pri stole platí. Problémy riešime operatívne. Takéto ranné porady sa napríklad v Libanone robia len sporadicky a potom vznikajú konflikty. Máme tam aj kvalitné stavby, ale väčšinou sa všetci snažia šetriť, čo sa v našej firme nemôže stať. YIT veľmi  záleží, aby sme boli najlepší vo všetkom – vo vzťahu ku klientom, k dodávateľom, ale aj k svojim zamestnancom. YIT je v stavebníctve na Slovensku jednoznačne najlepšia spoločnosť.