Sklo s nami zostane naveky, vieme ho však používať stále dookola

Spomienky na detstvo a babkinu komoru plnú domácich džemov a kompótov. To sa mnohým ľuďom okamžite vybaví pri pohľade na použité sklenené fľaše. Iný si v nich zas nosí nákupy z bezobalového obchodu. A nejeden milovník piva či vína si povie, že sklo je najlepší materiál, v ktorom sa má uskladniť jeho obľúbený nápoj.

Sklo má mnoho dobrých vlastností. Neprepúšťa vône a je tiež dostatočne ťažké, aby sa nám na stole prázdny pohár len tak neprevrhol. A je aj veľmi trvácne. Ale najmä, je to materiál, ktorý si pri triedení nepomýlime s ničím iným. Väčšinou.

Napriek tomu stále končí v zmesovom odpade asi päť percent skla, ktoré by sa bez problémov dalo vytriediť. Zdalo by sa, že to nie je tak veľa. No je to viac ako pri kove a porovnateľne veľa s textilným odpadom, pre ktorý oficiálne neexistujú zberné kontajnery a zbierajú ich dobrovoľné organizácie.

 

„Pri triedení skla máme relatívne dobré návyky už od socializmu. Ale stále máme rezervy. Sklo je úžasná látka, ktorá sa dá recyklovať donekonečna. Môžeme ju preto považovať za najekologickejší obal,“ hovorí odborníčka na triedenie odpadu Martina Gaislová zo spoločnosti JRK: Pre menej odpadu.

Prakticky nerozložiteľný materiál

Medzi všetkými komoditami odpadu je sklo rekordérom. Žiaden iný materiál sa nerozkladá v prírode tak dlho… alebo vlastne v podstate vôbec. Podľa údajov z blogu Univerzity v Južnej Indiane[i] by rozklad skla v prírode trval asi 4-tisíc rokov. Ale na druhej strane, je to materiál, ktorý sa dá recyklovať stále dookola.

Tavením totiž nestratí nič zo svojich vlastností. A navyše, tento proces môže prebiehať aj priamo v sklárňach, kde sa vyrába.

Keďže však sklo netriedime dostatočne, vo výrobni prichádza k paradoxnej situácii. „Na Slovensku máme recyklátor skla, ktorý má kapacitu zrecyklovať všetko sklo, ktoré sa vyrobí. Keďže ho ale netriedime, ako by sme mali, recyklátor nakupuje črepiny zo zahraničia, aby ho nemusel vyrábať odznova. Aj energeticky je to menej zaťažujúce, keď sa sklo recykluje a nenakupuje sa nové,“ vysvetľuje odborníčka na udržateľný spôsob života Martina Novotová, zakladateľka bezobalového obchodu BEZOBALiS.

Čo patrí do koša a čo nie?

Sklo sa pritom dá od iných materiálov rozoznať pomerne jednoducho. Do zeleného koša patria sklenené obaly z nápojov či olejov, ale aj tabuľové sklo z okien.

Je iba minimum vecí, ktoré by sme si s ním mohli pomýliť. Medzi výnimky patria napríklad porcelán a keramika, plexisklo, rôzne technické druhy skla, ale taktiež obrazovky a ďalšie druhy elektroniky. Prekvapením možno je, že do zeleného koša nemôžeme hádzať ani tzv. borosilikátové či varné sklo. Z neho sú väčšinou nádoby, v ktorých môžete jedlo zapekať, variť alebo si doň dávať horúce nápoje.

Tieto všetky veci patria na zberný dvor. „Treba najmä čítať etikety na kontajneroch. Napriek tomu, že na kontajneroch je napísané, čo tam nepatrí, ľudia to tam hádžu. Pokiaľ je ešte šanca, že by z toho niekto vedel niečo vyrobiť, tak je fajn to tam posunúť. Na Facebooku napríklad existuje skupina „Pre jedného odpad, pre druhého POKLAD!“. Človek by sa čudoval, čo niekto vie vyrobiť. Ak nemáme čas alebo nikoho nenájdeme, tak ak je to niečo malé, tak to patrí do zmesového odpadu. Ak je to niečo väčšie, tak na zberný dvor,“ hovorí Martina Novotová.

Zálohovanie nie je problém

Nesmieme však zabúdať na nemalú časť skla, ktorá by nemala ísť do koša na sklo, pretože je zálohovaná. Systém zálohovania nápojových fliaš od piva funguje dlhé roky. V priemere výrobcovia jednu sklenú fľašu naplnia asi 20- až 50-krát opakovane. Tým šetria množstvo surovín, ktoré by museli použiť na výrobu nových fliaš.

Slováci si už na tento systém zvykli a zálohujú dobre. Agentúra SITA[ii] priniesla odhad, že vraciame asi 98 percent vratných sklenených fliaš. Oveľa presnejšie čísla však môžeme získať zo susedného Česka.

Drvivú väčšinu opýtaných (76 %) k tomu, aby zálohované fľaše odniesli do obchodu, motivuje iba (alebo najmä) fakt, že za záloh už zaplatili a takto ho dostanú naspäť.

Asi dve percentá Čechov nosia vratné fľaše do koša na sklo. Dôvodom je, že majú iba zopár kusov a jednoducho sa im s tým nechce chodiť do obchodu. Najčastejšie majú tento návyk ľudia v Prahe.

Podľa dostupných údajov to zrejme súvisí aj s tým, že vo väčších mestách majú ľudia vyššie príjmy a niekoľko centov za záloh nepovažujú za také podstatné, aby zberali fľaše a nosili ich naspäť. Ide však iba o veľmi malé percento populácie.

Vyhodiť zálohované fľaše do triedeného odpadu je síce ekologickejšie ako dať ich do zmesového odpadu, nie je to však ideálne. Je totiž energeticky menej náročné, ak znovu naplníme už vyrobené fľaše, ako keby sme z nich mali vyrobiť nové a naplniť tie.

[i]       https://www.usi.edu/recycle/glass-recycling-facts/#:~:text=It%20also%20causes%2020%25%20less,if%20it's%20in%20the%20landfill.

[ii]      https://www.webnoviny.sk/system-zalohovania-sklenenych-flias-sa-menit-nebude-podla-enviromentalistov-su-otazne-tetrapaky/

[iii]     https://www.zalohujme.cz/wp-content/uploads/2019/01/Waste-Sorting-and-Deposit-Systemt-Fin%C3%A1ln%C3%AD-zpr%C3%A1va_-KANTAR-CZ.pdf

[iv]    https://www.idnes.cz/ekonomika/test-a-spotrebitel/pivo-v-plechovce-test-lezaku.A180612_113036_test_jan

[v]     https://opive.sk/flase-vs-plechovky-ktore-balenie-piva-je-lepsie/