Hlavný problém nie sú plasty, ale to, že ich netriedime

 
Plasty definujú túto dobu. To tvrdí spoločnosť Plastics Europe, ktorá pôsobí vo viacerých európskych krajinách a zaoberá sa udržateľnosťou pri výrobe plastov. Sú lacné, dajú sa pomerne jednoducho vyrobiť, sú veľmi ľahké a majú všestranné využitie. 

Sú dôležitou súčasťou elektroniky, mnohé nástroje v medicíne by bez nich nevznikli, a ak dáte plastový kuchynský riad do rúk deťom, nemusíte sa báť, že si ním ublížia. Ale majú aj jednu veľkú nevýhodu. V prírode sa rozkladajú stovky rokov. A my pritom mnohé z nich po niekoľkých minútach používania vyhodíme. 

 
 
„Ľudia spravili z plastov problém tým, že ich začali používať oveľa kratšie, ako by mohli. Máme tu materiály, ktoré síce vydržia hoc aj stovky, možno tisícky rokov, ale my ich po jednom použití zahodíme a potom sa dostanú do morí, lesov a oceánov. Odtrhli sme sa z reťaze. Neuvedomili sme si, že nám tu začne vznikať odpad, s ktorým bude treba niečo spraviť,“ hovorí Martina Novotová, zakladateľka bezobalového obchodu BEZOBALiS a ambasádorka udržateľného života.

Ako ich vyhadzovať menej?

Zredukovať používanie plastov môžeme viacerými spôsobmi. Mnohým ľuďom vyhovuje nakupovanie v bezobalových obchodoch. Niektoré produkty sú zas v ponuke aj v sklenených obaloch. Plastové krabičky napríklad od zmrzliny zas môžeme opakovane využiť ako nádobu na potraviny.

Ak sa však úplne nechceme zriecť životného komfortu, plasty zrejme úplne používať neprestaneme.

Podľa Martiny Novotovej by sme sa pri nákupe každej veci mali pozrieť na to, či ju budeme vedieť neskôr vytriediť. Mnohé materiály sú natoľko prekombinované, že sa nedajú recyklovať. A často je ich základom plast.

Jedným z takýchto príkladov je obal od zemiakových lupienkov. Zvonka farebný, zvnútra hliníkový. A napriek pokročilým technológiám stále nerecyklovateľný. Odporúča sa však, aby sme tento typ obalu hádzali do koša na plast. To isté platí pri triedení odpadu, pri ktorom si nie sme istí, kam patrí. Ak totiž vec vyhodíme do zmesového odpadu, nikto ju už kontrolovať nebude a určite skončí na skládke alebo v spaľovni, hoci by sa možno dala vytriediť. Ak ju dáme do triedeného odpadu, tak sa na ňu pozrú vyškolení ľudia a posúdia, kam patrí.

„Nikdy nevieme, či sa neobjaví technológia, ktorá tento materiál bude vedieť oddeliť. Konkrétne pri čipsoch sú však lepšou alternatívou tie, ktoré sú v priesvitnom obale. To je totiž materiál, ktorý sa dá recyklovať,“ hovorí.

Aké chyby robíme?

Najčastejšia chyba spojená s triedením plastov je, že ho netriedime. Na tom sa zhodli oslovené odborníčky Martina Novotová aj Martina Gaislová zo spoločnosti JRK: Pre menej odpadu.

„Ľudia mi zvyčajne, keď si robíme prieskum, tvrdia, že odpad triedia. Že z plastov najviac separujú PET fľaše. Toto číslo sa teraz, samozrejme, zlepší, keďže už sú zálohované. Podľa našich výpočtov sme však za rok 2020 vyprodukovali 1 milión 144 tisíc ton zmesového odpadu. Z toho jedno percento sú práve PET fľaše. To mi vychádza asi na 270 miliónov PET fliaš, ktoré za rok na Slovensku skončili v zmesovom odpade. To určite nie je omylom,“ hovorí Martina Gaislová.

Martina Novotová si zas všíma, že ľudia často zabúdajú triediť, napríklad ak sú v historickom centre mesta a po ruke je iba kôš na zmesový odpad. „V takom prípade by sme si mali všetko brať so sebou a vyhodiť to, keď budeme mať k dispozícii kôš na triedený odpad. Tiež by sme mali, ak je to možné, plasty pred vyhodením do koša stlačiť, aby nezaberali veľa miesta,“ hovorí.

Naopak, vec, ktorú vôbec riešiť pri triedení odpadu nemusíme, je jeho čistenie. Pokiaľ ide o bežne znečistené obaly od potravinových zvyškov, ktoré zostali na stenách, nie je to pre recykláciu žiadny problém. 

Kým pri bežných plastoch platí, že by sme ich mali pred vyhodením pokrčiť, inak je to momentálne pri PET fľašiach. 

Od 1. januára 2022 sa aj Slovensko pridalo ku krajinám, ktoré PET fľaše a plechovky zálohujú. Pri nákupe sa v obchode pripočíta 15 centový záloh, ktorý neskôr, keď pôjdete fľašu vrátiť do automatu, ktorý je vo väčšine supermarketov, dostanete naspäť. Obaly z nápojov sa tak určite dostanú na recykláciu.

Regionálne rozdiely pri triedení kovu

Medzi zálohované obaly patria aj plechovky. Ak však máte doma nejakú nezálohovanú plechovku, v rámci Bratislavy ju pokojne môžete vyhodiť do jedného koša spolu s plastami. Rovnako ako konzervy, hliníkové fólie či dokonca nápojové kartóny.

Ak sa však o tejto téme začnú rozprávať ľudia z viacerých krajov Slovenska, môže medzi nimi vzniknúť nedorozumenie. 

Bratislavčan zrejme bude tvrdiť, že všetky plasty, kovy a nápojové kartóny patria do jedného koša – žltého. Niekto ďalší, napríklad z Trenčína, zas bude tvrdiť, že každá z tých vecí má svoj vlastný kôš.

Obaja pritom majú pravdu. Na Slovensku totiž pre tieto obaly neexistuje jednotný systém triedenia. 

„Systém zberu plastu nie je jednotný. Každé mesto si to zastrešuje samostatne. Rozdiel je v tom, aké má recyklátor technológie. Ideálne by bolo, keby sme mali celé Slovensko zastrešené jednotnou technológiou, ale je to komplikovaný proces, do ktorého vstupuje veľa faktorov,“ vysvetľuje Martina Novotová.

Práve pri nápojových kartónoch, plastoch a kovoch by sa teda mali ľudia obzvlášť pozorne pozerať na nápisy na košoch, aby vedeli určiť, čo kam patrí. Vo všeobecnosti to však v tomto smere majú najľahšie obyvatelia Bratislavy, keďže všetky menované veci patria do žltého kontajnera.

Nie sú kovy ako kovy

Drobné kovové obaly, o ktorých sme písali vyššie, ako sú plechovky, konzervy, hliníkové fólie a ďalšie nádoby od potravín, patria do bežného koša na triedený odpad. To však už neplatí o väčších kovoch, ktoré vyhadzujeme napríklad pri upratovaní pivníc a garáží. 

Ide napríklad o rôzne obaly plné chemických látok, ako sú farby či motorové oleje, tie medzi triedený odpad nepatria. Rovnako tam nepatria napríklad ani staré žalúzie či rôzne ostré a príliš veľké predmety. Všetky tieto veci majú ísť na zberný dvor.

„Je naozaj dôležité, aby sme mali dostupný zberný dvor v samospráve. To Bratislava má. Takmer každá mestská časť má svoj vlastný zberný dvor. Nemali by sme byť leniví a tieto veci by sme tam mali odniesť,“ hovorí Martina Gaislová.

Rovnako by sme nemali zabúdať, že na zberný dvor patrí aj elektroodpad, hoci obsahuje kovové časti.

 
Aj pri kovoch, rovnako ako pri plastoch platí, že ich nemusíme zvlášť čistiť. „Recyklujú sa pri takých vysokých teplotách, že to neprekáža, ak sú tam zvyšky jedla. Je len dôležité, aby boli prázdne. Nevadí ani, ak vyhodíme prázdnu plechovku od farby,“ vysvetľuje Martina Novotová.

Ak by sme však do koša napríklad vyhodili otvorenú plechovku s farbou, to už by problém bol. Ak by totiž farba znečistila celý obsah kontajnera, tak by nešlo na recykláciu nič a celý obsah by šiel na skládku alebo do spaľovne.

Najdôležitejšie však je, aby sme plasty a kovy vôbec triedili. A odborníčky sa zhodujú na tom, že pri kúpe každého produktu by sme sa mali pozrieť na obal a hneď si zvážiť, či budeme vedieť, do ktorého koša patrí. 

Práve uvedomelé nakupovanie najviac prispieva k tomu, aby sme čo najmenej vecí hádzali do zmesového odpadu, ktorý sa už ďalej nerecykluje.