Včelár Tomáš Blaškovič: Včely si v zime dokážu zakúriť aj vyvetrať

Počula som, že včely sú pred zimou úplne vyčerpané. Je to pravda?

Počas hlavnej sezóny sa včely dožívajú približne 45 dní. Cez zimu sa však musia dožiť päť až šesť mesiacov, aby vydržali do jari, keď začnú vychovať novú generáciu. Počas jesene sa teda musia vykrmovať, príliš sa nezapájajú do prác v úli a nevytvárajú si nadzásoby, ale len toľko, koľko budú potrebovať na zimu. Preto niektorí hovoria, že sú vyčerpané alebo lenivé, no v skutočnosti sa len šetria. 

Treba úle nejakým spôsobom izolovať proti chladu?

Väčšinou nie. V oblastiach, kde sú tuhšie zimy, je to ešte bežná prax, no v poslednom čase to má význam skôr v lete, aby sa úle neprehrievali. Včely sú schopné generovať dostatočne vysokú teplotu. Vytvárajú totiž tzv. zimný chumáč – schúlia sa k sebe do tvaru gule. Včely, ktoré sú na jej povrchu, vyhrievajú vnútorný priestor. Keď začnú krehnúť, vystriedajú sa s tými vo vnútri. Takýmto spôsobom prebieha cirkulácia. 

Len pre ilustráciu – matky kladú vajíčka na konci februára, keď zvykne byť v noci aj mínus desať stupňov. V chumáči však dokážu vygenerovať aj viac ako tridsať stupňov, čo je teplota potrebná na správny vývoj larvičiek. Teplotný gradient, ktorý dokážu včely vytvoriť, je teda až takmer päťdesiat stupňov.

Včely dokážu kúriť aj vetrať – ak im na to včelár vytvorí vhodné podmienky, mrazivé zimy pre ne nie sú žiadny problém.

Čo okrem toho robia včely v zime?

Veľa ľudí si myslí, že včely upadnú do zimného spánku ako medvede. No nie je to pravda, sú normálne aktívne. Letáč majú otvorený, a keď to teploty dovolia, môžu vyletieť. Väčšinou si pri tom vyprázdňujú výkalový vačok, v ktorom (niekedy aj mesiace) hromadia svoje výkaly. Väčšinu času ale vynakladajú všetko svoje úsilie na prežitie zimy, aby na jar mohli vychovať nové pokolenie včiel.

Treba sa o ne počas zimných mesiacov nejakým spôsobom starať?

Práve naopak. Počas zimy je dobré včely vôbec nerušiť. To je aj dôvod mnohých zimných úhynov, keď do úľov z dôvodu nesprávneho umiestnenia napríklad udiera konár alebo včely otravujú vtáky a hlodavce. Dôležitá je len údržba v okolí úľov.

Ako si teda overujete, či sa im darí?

Je na to jedna technika. Priložíte si ucho k úľu a jemne poklepete, čím ich trošku rozrušíte. Ak sú v poriadku a žijú, započujete jemný šum. No v podstate to netreba vôbec robiť, je to prakticky zbytočné. Ak by totiž včelstvo počas zimy uhynulo, nedá sa mu aj tak nijako pomôcť. Všetko sa ukáže až na jar.

Aké najväčšie nástrahy číhajú na včely počas zimy ? 

Predovšetkým vietor, námraza a vlhkosť. Včelár si musí dať pozor, aby im prevládajúce vetry nefúkali cez letáč. Problém je aj vtedy, keď sa na letáči vytvorí vrstva snehu, ktorá zamrzne a zamedzí výmene vzduchu. Spred úľov preto treba pravidelne odpratávať sneh. Vlhkosť v úľoch vzniká vtedy, keď včely obsadia príliš malý priestor a mimo neho začne teplota postupne klesať. Keď sa v úli vytvorí rosný bod, na krajných plástoch začne kondenzovať voda a tie potom môžu plesnivieť. Práve preto je zužovanie úľov na konci leta dôležité.

Je normálne, že časť včelstva počas zimy vymrie?

Áno, hovorí sa, že každé desiate včelstvo neprezimuje. To sú prirodzené straty a treba sa s tým zmieriť. V prírode je to vždy tak, že prežijú len tí najsilnejší a najprispôsobivejší. To je motor evolúcie, vďaka tomu sa jednotlivé druhy prispôsobujú svojmu prostrediu. Keď sú však straty vyššie ako desať percent, hovoríme už o nejakom probléme.

Vplyvom klimatických zmien už zimy nebývajú také tuhé ako kedysi. Čo to pre včely znamená?

Práve skoré otepľovanie spôsobuje tie najpočetnejšie zimné úhyny. Najväčšia spotreba zimných zásob je skoro na jar, keď musia včely zvýšiť teplotu vnútri chumáča, pretože vyhrievajú plod (vajíčko). Problémom je, keď sa počas zimy oteplí priskoro a matka začne plodovať o niečo skôr. Vtedy sa často stane, že na konci zimy sa vrátia tuhé mrazy a včely už nemajú zásoby na vyhrievanie plodu, pretože ich minuli počas odmäku. A aj keď zásoby majú, nemôžu sa k nim dostať, pretože pud im káže vyhrievať plod. Vtedy prakticky umrú hladom. Preto je dôležité, aby matky začali plodovať čo najneskôr, ako sa dá.

Dá sa to nejako ovplyvniť?

Nie, pretože je to záležitosť počasia a klimatických zmien. V minulosti včelári odporúčali zimovať silné, početné včelstvá, a keď mali slabšie rodiny, na jeseň ich spájali so silnými. Bol totiž predpoklad, že slabé rodiny v tuhých mrazoch neprežijú. Teraz sa ukazuje presný opak – slabšie rodiny nevedia vygenerovať dostatok tepla na výchovu plodu a matka tým pádom toľko neploduje. Slabšie rodiny preto prežijú bez problémov. Naopak, ako som spomínal, silné rodiny, ktoré začnú plodovať priskoro, často neprežijú, pretože sa im minú zásoby.

Spomínali ste klimatické zmeny a skoré otepľovanie. Podľa čoho včelár vie, že sa oficiálne začala jarná sezóna?

Prvý normálny let sa začína, keď sa oteplí minimálne na pätnásť stupňov. Spravidla sa vtedy prebúdza príroda, začínajú kvitnúť niektoré dreviny a včely vyletujú na prvú peľovú znášku. To je začiatok nového cyklu.

Čo robí v zime včelár?

Predáva med. Najväčší dopyt je na jeseň, keď sa ochladí, potom pred Vianocami a napokon skoro na jar, keď sa začne chrípková sezóna. Okrem toho sa pripravuje na novú sezónu – chystá rámiky, ošetruje prázdne úle a stará sa o údržbu včelárskych zariadení. Okolo Vianoc robíme aj jedno ošetrenie – zbierame tzv. zimné melivo, teda voskové zvyšky, a dávame ho na rozbor na prítomnosť spór. Je to preto, aby nám veterinári povolili prenášať budúci rok včelstvá za znáškou (kočovanie včiel za kvitnúcimi rastlinami).