Menu
Naše projekty
Za dva mesiace zorganizoval vianočné trhy bez vianočného stromčeka, zato – ako tvrdí – s najlepšou pečenou kačicou v meste. A to na mieste, kde pred tým nikdy neboli – na Dulovom námestí v bratislavskom Ružinove. V blízkej budúcnosti chystá aj ďalšie podujatia, ktoré majú začiatok mestskej časti oživiť. Tvrdí totiž, že podobné námestie, ktoré by takto spájalo komunitu, v Bratislave nie je. Maroš Mačuha je poslanec mestskej časti Ružinov, organizátor vianočných trhov na Dulovom námestí a milovník Bratislavy.
Maroš Mačuha
Máte za sebou prvý ročník „Vianočných trhov na Duláku“. Aké boli?
Veľmi dobré. Dulovo námestie nie je priestor, na ktorý by ste vodili turistov. Naše trhy boli aj vďaka tomu lokálne, komorné a komunitné. Videli ste tam ľudí z okolia s deťmi aj so psami. Na veľkých trhoch v meste ich až toľko nie je.
To znie idylicky. Neboli nijaké problémy?
Ak mi aj niekto písal, že býva blízko a ruší ho hlasná hudba, jedným dychom dodal: „Tie trhy sú super a podporujem vás, ale akurát uspávam dieťa...“ A my sme samozrejme rešpektovali dynamiku lokality a s hudbou sme končili už okolo ôsmej. Aj od „stánkarov“ sme mali dobré ohlasy. Nemali síce obrovský nával objednávok, ale pracovali priebežne.
Kto bol hlavným organizátorom trhov?
Na starosti som to mal hlavne ja a moji spolupracovníci z OZ Skrášlime Slovensko. Spolupracovali sme s hotelom Apollo, ktorého parcela pokrýva väčšiu časť námestia. Podieľala sa aj mestská časť, ktorá nám pomohla s likvidáciou odpadu, a potom partneri. Hlavným bola spoločnosť YIT, ktorá nás podporila čiastkou, ktorá pokryla náklady na elektrinu. Námestie nemá samostatné rozvody, preto sme ju ťahali z hotela Apollo.
Prečo na námestí chýbal vianočný stromček?
Pre peniaze. Museli sme vyberať priority. Ale na budúci rok by sme chceli stromček aj pompéznejšiu výzdobu.
Nechýbala návštevníkom tradičná vianočná atmosféra?
Mám pocit, že vôbec. Mali sme kolotoč v tradičnom štýle. Ten bavil najmä deti, rovnako ako baly slamy, po ktorých skákali. Na rozdiel od iných vianočných trhov sme mali aj rôzne sedenia. Stávalo sa, že ľudia zostali aj do jedenástej a rozprávali sa, hoci stánky už boli zatvorené.
Zdroj: Tomáš Jemala
Kto trhy navštevoval najčastejšie?
To je ťažké povedať, ale myslím, že ľudia zo susedstva. Staršie dámy z okolia prišli na vínko, bežne cez deň, možno už o pol jedenástej. Ďalej rodiny s deťmi, mladí ľudia, ktorí pracujú v kreatívnom sektore, umelci. Pritiahlo to všetky generácie, to sa mi veľmi páčilo.
Dokonca som zaregistroval mnoho známych ľudí. Laci Strike, ktorý počas mikulášskeho programu aj vystupoval, bol na trhoch veľmi často. Prišiel, dal si zabaliť dve porcie a odniesol ich domov na obed. Mali sme tam napríklad výborné kačice s lokšami a červenou kapustou zo Slovenského Grobu, na ktoré prišiel Peter Justin Topoľský alebo Maťo Ďurinda z Tublatanky. Zahliadol som Juraja Loja s rodinou...
Ale gro návštevníkov, samozrejme, tvorila komunita zo susedstva. A to je práve ono. „Dulák“ má svoju atmosféru, ktorá ľudí z okolia podľa mňa spája viac ako mnohé iné miesta v meste. Na trhoch na Hviezdoslavovom alebo Hlavnom námestí toľko známych nestretnete.
Zdroj: Tomáš Jemala
Čím to je? Prečo vznikla silná komunita práve okolo Dulovho námestia?
Je to širšie centrum Bratislavy, čiže je veľmi atraktívne tu bývať. Sú tu pekné veľkorysé tehlové byty, ktoré majú svoju hodnotu. A druhá vec je, že sa celá táto zóna omladila. Byty sú staré, ale býva v nich generácia mladých alebo relatívne mladých ľudí.
Keď to porovnám, ja bývam na Ostredkoch a tam tá generačná výmena ešte neprebehla. Napriek tomu, že sú tam aj rodiny s deťmi, býva tam oveľa viac starších ľudí.
Vráťme sa ešte na trhy. Ako ste vyberali stánky?
Na začiatku to bol celkom problém. Ani nie so zháňaním „stánkarov“, ale s nastavením podmienok, pretože sa obávali, či tam vôbec niečo zarobia. Zároveň sme ale nechceli, aby každý druhý stánok ponúkal cigánsku alebo iný vysoko obratový sortiment, ktorý sa predá vždy. Nakoniec sme tam mali napríklad chlapíka, ktorý predával iba medy. Podarilo sa nám to pestro a zaujímavo vyskladať. Každému, koho som tam stretol, som hovoril, že na týchto trhoch sa netreba pýtať, kde je dobré víno alebo jedlo. Boli to rôzne druhy občerstvenia, ale kvalitné bolo všetko.
Zdroj: Tomáš Jemala
Čo vám chutilo najviac?
Veľmi dobrý bol divinový guláš zo stánku hotela Apollo, ktorý pripravoval ich šéfkuchár. A tiež lepenec, teda akýsi hamburger so syrom hiadlovec od pána Hiadlovského, farmára zo Slovenskej Ľupče.
Kolotoč, hudobný program, stánky s jedlom. Prečo ste vianočné trhy postavili na týchto pilieroch?
Organizoval som už veľa podujatí a viem, že ľudia prídu tam, kde je dobré jedlo (smiech). Na naše vianočné trhy chodili ľudia z okolia normálne na obedy. Prišli tam napríklad mamičky s deťmi v kočíku a najedli sa tam. Ľudia mi hovorili, že už mesiac nevaria. Predajcovia sa dokonca z času na čas obmieňali, takže aj to bolo pre návštevníkov atraktívne.
Zdroj: Tomáš Jemala
Netajíte sa tým, že chcete na Dulovom námestí organizovať podujatia aj v budúcnosti. Aj tie budú zamerané na gastronómiu?
Áno. Inšpiruje nás Street Food Fest spred Starej tržnice, takže plánujeme podobné podujatia – od stredy do soboty. Dobré jedlo, program pre deti, hudba. Jeden z projektov, ktoré chystáme, je americký štýl grilovačky – Beer & BBQ, na jeseň to bude vinobranie alebo Oktoberfest. V porovnaní s podujatiami v centre však máme tú výhodu, že na „Dulák“ dokážete prísť aj autom a v pohode zaparkovať.
Pri ďalších akciách tiež počítate s podporou partnerov?
Bez nich by to nešlo. S YIT mám jeden veľký plán. Ide o tú elektrinu, ktorú sme museli káblami ťahať z hotela. Bol by som rád, keby sa nám podarilo s ich pomocou zriadiť dve rozvodné skrine, ktoré by boli napevno na námestí. Každý, kto príde, si tam pripojí svoju prípojku a bude to všetko v pohode.
Tiež som si všimol osvetlenie v dlažbe na námestí. Je to 30, možno 36 svetiel, ktoré nefungujú. Chcem zistiť, komu svetlá patria a kto ich má na starosti, a potom sa s partnermi skúsiť dohodnúť na financovaní opravy.
Čo pre vás bolo hlavnou motiváciou pri organizovaní trhov?
Mám to námestie rád, páči sa mi a pripadá mi zmysluplné prinášať tam život. Baví ma interakcia s ľuďmi a je príjemné, keď akcia dobre dopadne a ľudia ju chvália.
Okolie námestia sa však postupne mení, za rohom sa stavia viacero projektov. Ako život na „Duláku“ ovplyvnia?
Oblasť veľmi ovplyvní projekt ZWIRN, ktorý vznikne na mieste bývalej Cvernovky a prinesie nových rezidentov. Nová bude aj PRADIAREŇ a, samozrejme, celá zóna Nív. Pohyb v oblasti sa zvýši. ZWIRN a PRADIAREŇ spojí nové námestie, na ktorom bude tiež zrejme možné organizovať podujatia. Možno časom aj partnerské s našimi akciami na „Duláku“.