Budúcnosť bývania: Ako môžu budovy prispieť k záchrane planéty

Práve budovy sú najväčší spotrebiteľ energie v Európe. Na základe správy Európskej komisie sú zodpovedné až za 40 % celkovej spotreby energie a 36 % vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Aj keď sa predstava CO2 neutrálnych budov môže zdať nereálna, nejde o utópiu.

„Téma znižovania uhlíkovej stopy je trend, ktorý prichádza aj k nám na Slovensko. Zdravé budovy sú nielen energeticky menej náročné, ale aj ohľaduplnejšie k životnému prostrediu.,” hovorí Branislav Bošák, produktový manažér spoločnosti YIT. „To znamená nielen k planéte vrátane zdrojov energie, vode, pôde a ovzdušiu, ale aj k miestu, kde človek žije a pracuje.”

Podľa princípov zelenej architektúry a urbanizmu vzniká v Bratislave napríklad nová ružinovská štvrť ZWIRN. Byty v nej budú napojené na centrálne rozvody horúcovodnej siete, ktoré sú energeticky výhodnejšie. Centrálna príprava horúcej vody na kúrenie bude vychádzať zo všetkých možných zdrojov tepla (napríklad z vlastnej plynovej kotolne). Podľa projektového manažéra YIT Adama Fila je to variant, ktorý má najlepšie parametre z hľadiska posudzovania dopadov na životné prostredie.

V rámci projektu Zwirn 1 je projektovaný aj centrálny zdroj chladu – vzduchom chladený chiller – s možnosťou spätného získavania tepla v časoch prevádzky. Toto riešenie umožní využívať odpadové teplo zo zariadenia na ohrev teplej úžitkovej vody, prispeje k znižovaniu prevádzkových nákladov majiteľov bytov ako aj efektívnejšiemu využívaniu zdrojov energie.

Načo sú nám certifikáty?

Energetická certifikácia vychádza zo smernice Európskej únie. Je povinná pre všetky budovy, ktoré sa predávajú či prenajímajú, verejné budovy s rozlohou nad 250 m^2,, novo dokončené budovy a budovy po významnej obnove.

Energetický certifikát v skratke hovorí o tom, do akej miery je dom energeticky hospodárny. Týka sa to najmä množstva energie potrebnej na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie, klimatizáciu a vetranie.

Interiérová generácia

Podľa prieskumu značky VELUX trávime v budovách až 90 % nášho času. Súčasná generácia ľudí trávi toľko času uzavretá medzi štyrmi stenami, že ju odborníci začali označovať výrazom „Indoor Generation”.

To, ako bývame, má preto vplyv nielen na planétu, ale aj na naše celkové zdravie. Avšak kvalita našich obydlí vôbec nie je v takom stave, v akom by mala byť. Asi pätina slovenských domácností trpí presakujúcou strechou, vlhkosťou či plesňami alebo nedostatkom denného svetla. Tieto domácnosti zároveň uvádzajú dvojnásobne častejší výskyt zdravotných problémov. 

Jednotlivé  budovy sa na základe hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého zaraďujú do energetických tried od A po G . Najkvalitnejšie budovy s najnižšou spotrebou energie a najnižšími prevádzkovými nákladmi na energiu majú certifikáty s triedou A, nevyhovujúce budovy majú triedu G.

Existujú aj ďalšie certifikáty pre budovy ako BREEAM, LEED, WELL, Fitwel a MyComfort, ktoré však predstavujú už niečo „navyše”. Prvé dva sú ukazovateľom vplyvu budovy na životné prostredie a udržateľnosť, ďalšie hovoria hlavne o vplyve budovy na človeka a jeho život. 

Nevýhodou však je, že proces spojený s týmito certifikátmi značne zvyšuje náklady na výstavbu budov. „Majiteľ budovy preto certifikát nemusí ani oceniť a môže preňho znamenať iba kus zarámovaného papiera, ktorý si zavesí do spoločného priestoru bytového domu,” pokračuje B. Bošák. „A navyše, niektoré si vyžadujú recertifikáciu po napríklad piatich rokoch, čo vlastníkom prináša iba ďalšie náklady a starosti. Tieto investície sa však snažíme pretaviť do niečoho užitočného a hmatateľného, čo ľudia ocenia a využijú. Často ideme až za hranice normových požiadaviek a využívame prvky a požiadavky z vyššie spomenutých certifikátov.”

Zelenšie bývanie je aj o pohode

Napriek tomu, že sa normy pre zelené budovy líšia, sú vo všeobecnosti navrhnuté tak, aby využívali menej energie, vody a zlepšovali kvalitu vzduchu aj celého vnútorného prostredia.  

Ich cieľom by malo byť vytvorenie optimálnej zdravej klímy – tepelnú pohodu, dostatok denného svetla a kvalitné umelé osvetlenie, vhodnú akustiku a čerstvý vzduch. Dosiahnuť sa to dá novými technológiami, napríklad žiarovkami schopnými prispôsobiť sa dennému svetlu, solárnymi panelmi či používaním ekologických materiálov.

Každý byt v projekte Zwirn bude mať inštalované stropné chladenie a podlahové vykurovanie, ktoré prispievajú k zabezpečeniu najkomfortnejšej tepelnej pohody. „Práve stropné chladenie je považované za najzdravší typ chladenia. Pri tomto spôsobe nedochádza k víreniu vzduchu v priestore a je zabezpečený ideálny pomer medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Navyše, každá miestnosť v byte bude môcť byť samostatne regulovaná a klient si môže nastaviť teplotu podľa spôsobu využitia danej miestnosti,“ vysvetľuje Adam Filo.

Na ochladzovanie využívajú aj zelené strechy, ktoré nielenže zlepšujú mikroklímu, pridávajú zelenú plochu a vytvárajú menej prašné prostredie, ale starajú sa aj o to, aby sa byty pod ňou príliš neprehrievali. Vo vnútrobloku Zwirnu budú umiestnené podzemné retenčné nádrže na zachytávanie dažďovej vody, ktorú neskôr použijú na polievanie vnútrobloku.

Vedeli ste že?

Niekedy sa dá spotreba energie v byte znížiť zdanlivo triviálnymi opatreniami. Nezabudnite napríklad pravidelne odmrazovať mrazničku. Už 5 milimetrová vrstva ľadu zvýši spotrebu energie o 30 %.