Anketa o hlučných susedoch: Hudobníci, manažéri a architekti odpovedali na naše otázky

Mali ste niekedy susedov, ktorí boli príliš hluční? Príp. keby sa vám niečo také stalo, ako by ste to riešili?

Miroslav Čatloš, architekt a vášnivý bubeník: „Naši susedia majú vedľa posilňovňu a otrasy z nej sa prenášajú do konštrukcie. Zatiaľ sme to vždy vyriešili rozhovorom. Človek si zvykne na isté ruchy a časom ich už veľmi nevníma.“

Mário Vavrovič, projektový manažér, YIT: „Väčšinu svojho života som prežil v rodinnom dome a problém s hlučnými susedmi som nikdy nezažil. Pri hľadaní nového bývania v paneláku som si práve kvôli obávanému hluku vybral byt na najvyššom podlaží, čo sa mi napokon aj osvedčilo.“

Janais, speváčka a mama dvoch detí: „V predchádzajúcom byte sme mali suseda, ktorý si rád nahlas púšťal hip-hop pri otvorenom okne. Našťastie len občas, ale dosť ma to otravovalo, najmä kvôli mojim malým deťom a ich ľahkému spánku. Priznávam, že som typ, ktorý nerád rieši takéto susedské záležitosti osobne, a keďže sa to nedialo často, nechala som to napokon tak.“

Viktor Mikuš, BIM manažér, YIT: „Pred polrokom sa o poschodie nižšie nasťahovali noví susedia. Onedlho na to som sa začal budiť na rôzne divné zvuky. Raz som ich však stretol vo výťahu, kde som im relatívne slušne vysvetlil, že ich je veľmi počuť. Sused, 25-ročný chlapec, moje obvinenie napadol argumentom, že si určite mýlim byt. To ma len rozčúlilo, a tak som sa ozval majiteľovi. Ten mi však vysvetlil, že moji susedia síce sú, akí sú, ale nájom platia načas, čo je preňho najdôležitejšie a poradil mi, nech im zaklopem alebo zabúcham na radiátor 🙂.

Anna Prišegemová, právnička, YIT: „Keďže som väčšinu svojho života bývala v dome a potom pár rokov v byte, kde som mala hluchonemých susedov, bola som skoro úplne ušetrená od susedského hluku. Teraz mám ale suseda, ktorý hrá na klavír, ale nevnímam to ako hluk, lebo máme podobný hudobný vkus, a rada občas počúvam, ako cvičí. Ak by mi však niekedy vadil susedov hluk, zistila by som, či už/ešte nie je nočný kľud, a ak by bol a dialo by sa to opakovane, išla by som mu zaklopať a požiadať ho o stlmenie svojich zvukových prejavov.“

Matúš Uhliarik, skladateľ: „Keď sme kupovali byt od predošlých majiteľov, boli sme upozornení, že za stenou v spálni býva istý pán dôchodca, ktorý veľmi zle počuje, a preto počúva TV veľmi nahlas. Pri úprave bytu sme na túto susediacu stenu dali dvojitú vrstvu zvukovej izolácie a dodnes vlastne neregistrujeme, že za stenou niekto býva. No, vlastne iba vtedy, keď medzičasom presťahovaná rodinka s deťmi tancuje alebo dupoce. Na chodbe sme sa raz predbiehali v ospravedlňovaní, kto koho viac ruší: ,Prepáčte, deťom idú teraz zuby.ʻ Ja na to: ,Prepáčte, ale učím v izbe spev, klavír, nahrávam a aranžujem na hranici 120 Db.ʻ ,Ale my nič nepočujeme.ʻ ,Ani my.ʻ  Bývame v staršej bytovke a tak steny nie sú z papiera, ale z tehál, a je tu viac-menej ticho.“

Na druhú stranu – boli ste vy niekedy takí hluční, že sa vaši susedia sťažovali? Z akého dôvodu?

Miroslav Čatloš, architekt a vášnivý bubeník: „Niekoľkokrát. Vždy sa sťažovali kvôli mojej hre na elektrické bicie – vraj to značne búcha a dupe do podlahy. Nikdy si ale nechceli prísť zahrať, aby sa presvedčili, že keď človek hrá, tak to nevníma.“

 Mário Vavrovič, projektový manažér, YIT: „Keďže máme byt na najvyššom podlaží a malé deti,  záleží mi na tom, aby sme nerobili zbytočný hluk. Zvolil som preto korkovú podlahu, ktorá je mäkká, má dobré tepelno-izolačné aj akustické vlastnosti. To, či to pomohlo, by skôr vedeli povedať susedia. Každopádne, snažím sa na nich brať ohľad a nepočúvam už tak nahlas hudbu, ako som zvykol v dome, deti upozorňujem, aby toľko neskákali a nebehali po byte (čomu úplne zamedziť nejde 😊) a väčšie stretávky a návštevy smerujem skôr do ulíc mesta.“

Janais, speváčka a mama dvoch detí: „V byte, kde bývame teraz, máme tehlové steny a na slabú zvukovú izoláciu sa sťažujú viacerí susedia. Mali sme už sťažnosti od susedov, že nás počuť hrať a spievať. Odvtedy sa s manželom snažíme cvičiť a tvoriť v izbe, ktorá s nimi nesusedí. O to väčšiu motiváciu mám kúpiť si raz dom, kde budem môcť spievať z plného hrdla.“

Viktor Mikuš, BIM manažér, YIT: „Za celých sedem rokov bývania v byte som zažil len jednu nepríjemnú situáciu. Raz v nedeľu v noci som práčkou vytopil suseda podo mnou. Prišiel mi to oznámiť a pri tej príležitosti ma poprosil, aby som bol po 22:00 tichšie. Najskôr som si myslel, že mu prekážal zvuk mojej nezapojenej elektrickej gitary, na ktorej zvyknem do noci cvičiť. Na druhý deň, keď som sa mu šiel ospravedlniť s fľašou vína, vysvitlo, že ide o posúvanie nábytku. Čo je divné, pretože nábytok veľmi neposúvam.“

Anna Prišegemová, právnička, YIT: „Mne osobne sa nikdy nestalo, že by sa na mňa niekto priamo sťažoval kvôli hluku. Síce hrám často na klavír, ale keďže chápem, že nie každému sa to musí páčiť, hrávam iba so slúchadlami.“

Matúš Uhliarik, skladateľ: „Raz som v schránke našiel nelichotivý anonymný odkaz: „Keď máte party, robte si ju do 22:00". Testoval som vtedy novozakúpené reproduktory z druhej ruky, ktoré sú určené na ozvučovanie oveľa väčších priestorov. Odvtedy sa snažím vychutnávať si hudbu v koncertných sálach, v skúšobni, na vlastných koncertoch alebo v slúchadlách.“