Výtvarníčka Michaela Chmelíčková: Farba roka vám rozžiari detaily v byte

Sama si najčastejšie hovorí Misha. Práve chystá novú kolekciu tričiek s motívmi bratislavskej architektúry v spolupráci so značkou Kompot a pracuje na dizajne novej knižky o M. R. Štefánikovi spolu s urbanistom Adamom Berkom. Okrem toho pripravuje vizuálnu identitu pre rôzne značky a podujatia. O jej tvorbe, farbe roka, ale aj upratovaní sme sa rozprávali s ilustrátorkou, dizajnérkou a chovateľkou mačky menom Šalvia, Michaelou Chmelíčkovou.

Farbou roka 2019 je koralová. Keby som ťa menoval do poroty, ktorá farbu roka vyberá, za akú by si hlasovala?

Myslím si, že sa postupne vrátia neónové farby a z nich by som vybrala neónovú zelenú. Je to inšpirácia deväťdesiatymi rokmi. Tými sa teraz inšpiruje aj dizajn. Vo farebných paletách sa to môže prejaviť aj neskôr, možno v roku 2020, ale zatiaľ som sa nedala na predpovedanie budúcnosti, takže to neviem zaručiť. Z kombinácií to bude v interiéri čierna a nejaká sekundárna farba, ktorá môže byť dokonca neónová a, samozrejme, pastelové farby. Tie sú tu už niekoľko rokov. Mne výborne fungujú komplementárne farby.

Čo sú to komplementárne farby?

Komplementárna farba je na druhej strane farebného spektra, ako je tá prvá. Čiže jej absolútny opak. Ja si myslím, že je to vždy trefa do čierneho. Napríklad tyrkysová a oranžová. Vzniká tak ideálny kontrast.

Farebné spektrum – farby sú komplementárne, ak sú oproti sebe.

Aké  prívlastky by si dala aktuálnej farbe roka?

Túto farbu som použila už minulý rok vo vizuálnej identite podujatia Urban Market. Je pre mňa sympatická, nie vyslovene ženská ani mužská – je unisex. Oslovuje veľmi širokú cieľovú skupinu. V interiéri je dosť energická, žiarivá, inšpiratívna, možno vrúcna.

Kde v interiéri by si ju použila?

Skôr na doplnkoch ako na nejakom veľkom objekte. Je totiž veľmi výrazná. Možno ako poťah na gauči alebo pri stolovaní. Takže riady, vankúše, kvetináče, koberec alebo možno v nejakom výtvarnom diele zavesenom na stene.

Nehrozí však, že keď sa robí interiérový dizajn vo farbe roka, že sa zakrátko zunuje, začne pôsobiť nemoderne?

Ja som ju použila a ani som si neuvedomila, že je to farba roka, takže asi nie. Pokiaľ sa použije v rozumnom množstve, tak si myslím, že neuškodí ani za pár rokov. Ak si ňou natrieme steny, môže to byť v budúcnosti problém, ale ak ju použijeme v malom množstve, tak sa neskôr dá doplniť nejakou inou farbou, čo nám interiér zase oživí.

Ako to máš so vzťahom k farbám ty ako výtvarníčka? Nemala by si byť ku všetkým farbám spravodlivá a nevyberať si obľúbenejšie pred menej obľúbenými?

V práci obľúbené alebo menej obľúbené farby nemám. Vždy vyberám farbu podľa typu podujatia alebo podľa identity značky, pre ktorú pracujem. Netvorím na základe svojho vkusu, ale napríklad na základe analýzy cieľovej skupiny. V mojej tvorbe sa tak ocitá celé farebné spektrum.

Ako vznikajú trendy vo farbách a akú úlohu v tom zohráva móda?

Tomuto nástupu moderných farieb úplne nerozumiem. V móde sa im snažím úplne vyhýbať. Keď vidím, že nejaká farba je akurát trendy a vidím ju v každom obchode, určite si ju nekúpim. Aj minulý rok… prišla horčicová a bola všade. Mne sa to zdá neoriginálne a viac sa mi páči snaha odlíšiť sa a naopak byť originálny – prísť s úplne inou farbou na tričku. Napríklad tou komplementárnou voči horčicovej.

Časť tvojej tvorby sa venuje aj mestskej architektúre. Urobila si napríklad niekoľko tričiek s bratislavskými motívmi. Ako si vyberala farby pre tento projekt?

Samotná architektúra tu paradoxne úlohu nezohrala. Tričká boli biele, farebná potlač bola modrá a červená. Vznikla ako keby slovenská kombinácia farieb, ktoré sú tiež unisex a sú obľúbené u žien aj u mužov. Zároveň sú tieto farby energické a podporili samotný dizajn.

A čo povestné bratislavské paneláky? Keby si ich mohla premaľovať, tak ako?

To je skvelá otázka (smiech). Dala by som ich všetky na bielo. Lebo farby sú všade okolo a paneláky teda nemusia byť nafarbené odtieňmi zo stánku so zmrzlinou. Keď človek prichádza domov, mal by byť očistený od vizuálnych vnemov, ktoré sú všade okolo, aby si oddýchol. Nehovoriac o vizuálnom smogu. Ja som aj v architektúre minimalistka, čiže najradšej by som bola, ak by to bolo čisté – biele alebo povedzme v neutrálnych farbách.

Povedzme, že som typ človeka, ktorému dizajn nič nehovorí, a renovujem si byt. Je nejaká farebná kombinácia, ktorou nič nepokazím?

Základom je biela. Možno v kombinácii s nejakým materiálom – najčastejšie napríklad drevom, a tiež s doplnkami, ktoré môžu byť farebné. Odporúča sa vybrať si päť farieb, z ktorých si vytvoríte farebnú paletu. Tá sa potom objavuje v celom byte, v dobrom vás to obmedzí, celku dá zmysel a všetko to prepojí. Takto vynikne určitá farebná harmónia, ktorá poteší oko.

Tvoje ilustrácie visia v rôznych domácnostiach, sú ľudia, ktorí si ich dali aj zarámovať. Rozmýšľala si niekedy o tom, s akým rámom a na akej stene sa ocitá tvoja tvorba?

Áno a niektorí mi posielajú aj dokumentáciu, ako to vyzerá. Ale tak všeobecne odporúčam biely rám, aby samotnej ilustrácii ďalšia farba nekonkurovala a aby ilustrácia vynikla. Dôležité je tiež nájsť vhodné miestečko. Jedno dielo môže fungovať aj s podobne štylizovanými ilustráciami od iných autorov. A určite by som sa nebránila ani skupine obrázkov v nejakej dobrej kompozícii.

Existujú také psychotesty, pri ktorých musí človek niečo nakresliť a podľa toho psychológovia odhadnú jeho povahu. Čo si myslíš, že by tvoja tvorba vypovedala o tebe?

Asi to, že mám rada poriadok ako v dizajne, tak aj v myslení, a snažím sa veci zjednodušovať. O ideách vopred rozmýšľam tak, aby bolo jednoduché s nimi pracovať, aby boli flexibilné a použiteľné v rôznych situáciách. V ilustrácii sa snažím zbaviť sa množstva prvkov a zamerať sa na tie dôležité. O tom je aj moja práca grafického dizajnéra.

Možno aj preto ilustrácie fungujú ako vhodný doplnok do interiéru, lebo človek si pri nich vie mentálne oddýchnuť. Je tam poriadok, čistota a minimalizmus. No a čo sa týka farieb, tak mám rada výrazné a hravé farby. Snažím sa nimi obklopovať, lebo ma nabíjajú energiou a sú pozitívne. Keď som doma a chcem si oddýchnuť, je to presne to, čo potrebujem. Aj môj byt tak vyzerá.  S interiérom mi pomáhala architektka Soňa Pohlová zo štúdia Nice&Wise.

Keď hovoríš, že máš rada poriadok, znamená to, že aj rada upratuješ alebo radšej nenakupuješ?

Keď som si zariaďovala byt, snažila som sa vyberať kvalitné veci, ktoré by mali vydržať dlhšie. A to sa týka kvality dizajnu aj prevedenia. Lepšie vlastniť málo vecí, ale kvalitných, ako veľa nekvalitných a nakupovať donekonečna. Teraz vlastne nekupujem nič, iba ak niečo výnimočne potrebujem alebo ma niečo zaujme. Človek nepotrebuje k životu veľa vecí.

Takže ako často upratuješ?

Keďže mám mačku, tak často. Asi dvakrát do týždňa plus raz ešte k tomu vysávam. A navyše mám bielu podlahu, na ktorej je vidieť každý chlp. Ale mačka je pozitívna energia v mojom byte, takže to za to stojí.