Vstávať, vstávať a brigádovať: Čo dokážu susedia na dvore za jediné dopoludnie

„Ja som tá odvedľa, čo svieti dlho do noci,“ oslovuje pobavene staršia pani s hrabličkami v ruke mladého muža, ktorý sa nesmelo rozhliada, s čím by pomohol. Mladík spýtavo ukazuje na okno, ktoré má suseda zrejme na mysli, a o chvíľu už spoločne sadia kríky, z ktorých bude o rok živý plot. Je sobota 9.30 a brigáda vo vnútrobloku medzi Šancovou, Björnsonovou, Povrazníckou a Žilinskou ulicou v bratislavskom Starom Meste je v plnom prúde.

Na drevenej stene detského domčeka uprostred ihriska visí bojový plán – vyzametať dvor, osadiť nové obrubníky, vyčistiť podjazd, vytrhať burinu okolo skalky, premaľovať parkovacie čiary a vyrobiť podlahu v detskom domčeku. To je len niekoľko z dnešných úloh, ktoré na susedov čakajú. Na dvore aj v predzáhradkách okolo vnútrobloku sa ich motá niečo cez 30 – v rukách lopaty, hrable, kladivá aj krompáče. V celom bytovom komplexe býva podľa odhadov Petra Lukasa z občianskeho zduženia Vnútroblok Slávia asi 500 ľudí vrátane detí. „Niekomu, kto tu nebýva, to možno znie, ako keby sem ľudia prišli pracovať pre nejaké združenie, ale v skutočnosti je to inak. Ak by ľudia nemali pocit, že to robia pre seba, neprídu. Zmeny, ktoré vidia po každej brigáde, sú však niečo, čo sa ich týka. Sú hmatateľné, viditeľné na prvý pohľad. Oni alebo ich deti si ich naozaj užijú.“

NA ZAČIATKU JE TO VŽDY O PÁR NADŠENCOCH

Vo vnútrobloku Slávia zorganizovali prvú brigádu pred desiatimi rokmi. Vtedy sa jej podľa Petrových slov zúčastnilo iba zopár ľudí rôzneho veku, mnohí z rodín s malými deťmi. „Najmä starší ľudia sa vtedy na nás pozerali s nedôverou. Boli sme pre nich taká partička mladých rojkov a neverili. No po pár rokoch, to už boli zmeny oproti pôvodnému stavu naozaj obrovské, názor zmenili. Mnohí dnes na brigády chodia tiež. Minule ma pod domom zastavil sused, ktorý patril do skupiny pesimistov, že potrebuje so mnou zájsť na pivo. Myslel som, že sa mi chce na niečo posťažovať, a on namiesto toho hodinu v kuse rozprával, aké je to na dvore úžasné.“

Koľko ľudí musí mať „tvrdé organizačné jadro“, aby sa veci na dvore naozaj rozhýbali? V prípade vnútrobloku Slávia to boli na začiatku traja ľudia, dnes sa o plánovanie a organizovanie starajú šiesti až ôsmi. Má to výhodu v tom, že každý si pri organizovaní zoberie na starosti menšiu časť úloh. Niekto rozošle email, ďalší vyvesí plagáty, ostatní zabezpečia náradie, zeminu, sadenice a tak ďalej.

Úspech podľa Petrových slov nezávisí ani tak od počtu ľudí, ako od ich odhodlania. „Že to už funguje, vidíte podľa toho, že na každú ďalšiu brigádu príde zopár nových ľudí. Nemusia chodiť pravidelne, ale ak prídu raz a potom zase až o rok, sme na správnej ceste.“

A JA BY SOM CHCEL VODOTRYSK!

Čo sa na dvore počas brigády bude robiť, závisí podľa Petra od dohody. „Snažíme sa zapojiť ľudí mimo organizačného tímu. Pri rozhodovaní o tom, čo zasadíme, sa radíme so záhradníkmi a susedmi, ktorí sa do zelene vyznajú. Tento rok sme nasadili živý plot, ktorý sa bude počas sezóny meniť aj farebne, takže nebude celý rok iba jednoliaty zelený. Tomu sa venuje suseda ako koníčku, ona to vymyslela, vybrala a išla nakúpiť. Potom nám už len hovorí, čo máme robiť.“

Dôležité podľa neho je, aby sa ten, kto niečo navrhne, na realizácii aj podieľal. Tak sa predbežne odfiltrujú uletené nápady, ktoré sú ale v praxi ťažko uskutočniteľné. To však neznamená, že by susedia vo vnútrobloku Slávia nepremýšľali vo veľkom. Za desať rokov si svojpomocne vybudovali detské ihrisko so šmykľavkou, domčekom a mini lezeckou stenou. Výškový rozdiel v jednej zelenej časti využili na vybudovanie skalky, kde skúšajú pestovať kríky s bobuľovým ovocím. V lete po obvode skalky vyrastie vyše metra vysoký levanduľový záhon, z ktorého si susedia vyrábajú vlastné domáce výrobky, a mimoriadne sa tam darí aj figovníkom.

Na dvore pribudlo okolo desať stromov. Miesta na parkovanie prešli redukciou a sú vyznačené tak, aby sa maximálne využila parkovacia plocha. V blízkej budúcnosti chcú pri vjazde do vnútrobloku osadiť digitálne počítadlo obsadenosti. V hre je kontajnerové stojisko so zelenou strechou, kompostér, včelie úle, nádrže na daždovú vodu a klietka na bicykle.

VYTRÚBTE TERMÍN DOSTATOČNE ZAVČASU

Pri obhliadke dvora sa zastavujeme pri vchode jednej z bytoviek. Na dverách visí okrem oznamu o odstávke vody a rekonštrukcii bytu aj plagát združenia oznamujúci brigádu. „Vyvesili sme ho tam pred vyše mesiacom,“ hovorí Peter. „Urobili sme si medzi susedmi malý online prieskum a mali sme odozvu, že ľuďom veľmi nevyhovovalo, keď sme dali vedieť iba dva týždne dopredu. Tí s deťmi majú na víkendy naplánované výlety a podobne.“ Tohtoročná brigáda pripadla na predposlednú aprílovú sobotu. „Teraz mávame dve brigády ročne – jarnú a jesennú, ale susedia nám v prieskume povedali, že by ich chceli mať častejšie.“

DAJ SEM LOPATU

V jednom kúte dvora je na prvom poschodí vysunutá terasa a pod ňou spoločný vnútorný priestor, akýsi „kumbálik“ na náradie. Každú chvíľu z neho niekto vychádza s metlou, rýľom či fúrikom. Za tie roky združenie nazbieralo a dokúpilo celkom bohatú výbavu, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani menšia stavebná firma. Koľko stojí jedna brigáda? Peter Lukas vypočítava – menšia okolo 200 eur. Ak treba robiť aj nejaké stavebné úpravy, kupovať zeminu a mulč, účet sa vyšplhá aj na 500 až 800 eur. Závisí to od plochy dvora a počtu ľudí, ktorí sa brigád zúčastňujú.

Vnútroblok Slávia má podľa katastrálnej mapy veľkosť rozlohu približne 3 150 metrov štvorcových. Brigády si financuje z fondu z členských príspevkov a z dvoch percent z daní. Najmä v začiatkoch si susedia vypomáhali vlastným náradím. Výhodou zabehnutých komunít je, že si každý rok niečo dokúpia a už im to ostane. „Po čase ľudia len prídu, nemusia nič nosiť,“ podotýka Peter a potom sa pri nás zastaví suseda Lenka s tanierom plným chlebíkov s masťou a cibuľou. „Alebo aj áno.“

DETI SÚ VÍTANÉ

Počet detí na dvore sa počas našej návštevy ťažko odhaduje. Niektoré majú „vrtuľu v zadku“ a po dvore sa preháňajú tak rýchlo, že akýkoľvek pokus o štatisticky presnejšie zrátanie po chvíli vzdávame. „Deti tento rok sypali mulč, pomáhali zbierať neporiadok, smeti. Odmotávali stromčeky, ktoré boli na zimu zabalené. Na jeseň pomáhajú maľovať lavičky a detské ihrisko. Do toho ich tiež zapájame, ale ony to vnímajú ako hru. Výsledok síce nie je dokonalý, ako keby to robili profesionálni majstri, ale budujú si tak vzťah k miestu, kde sa hrajú a cítia voči nemu zodpovednosť.“

NAJČASTEJŠIA VETA Z DVORA? DOBRÝ DEŇ!

Rozdiel medzi funkčným a nefunkčným dvorom je počuť. Či už v tom, že sa ľudia na dvore zdravia, alebo podľa hluku, ktorý narobia deti pri hrách. K životu na dvore to patrí, prikyvujú aj ostatní susedia okolo nás. Práve sme sa zišli pri detskom domčeku, v ktorom sa už na mieste udupanej hliny dokončuje drevená podlaha. Všímame si, že je trochu nakrivo. „Aspoň má samospád, keď do nej náhodou pri daždi trochu naprší,“ uvažuje nahlas jeden zo susedov.

Hlavné body pracovného programu sú splnené. Na zozname ostáva iba naplnenie vyvýšených záhonov hlinou. Firma, ktorá ju mala priniesť, volala, že to dnes nestihne. „Nevadí,“ mávne rukou Peter, „keď ju prinesú, napíšeme do našej facebookovej skupiny a na druhý deň sa zídeme tí, ktorí budeme môcť, a dokončíme aj to.“ Po pár dňoch hlinu naozaj doniesli. Na druhý deň je Prvý máj – sviatok práce. Mnohí ľudia chcú oddychovať, iní sú na dovolenkách. Vo vnútrobloku Slávia sa napriek tomu zíde asi pätnásť ľudí a na obed je už v záhonoch nasadená zeleň.

Jesenná brigáda čaká susedov asi o pol roka. No dovtedy sa zídu ešte zopárkrát. Na narodeninových oslavách detí na dvore, na grilovačkách, dokonca na chate mimo Bratislavy alebo na maškarnom bále. Dvor je skrátka zábavná vec.