Veľký blog o tom, ako správne kúriť

Nielen rodinné teplo tvorí atmosféru domova. Pre pocit pohody je mimoriadne dôležitá aj správna teplota vzduchu v interiéri, a to najmä teraz, keď vonku mrzne. Veľa ľudí však byt prekuruje alebo kúri nedostatočne, čo je nielen neekonomické, ale tiež škodlivé. Prečítajte si všetko dôležité, čo potrebujete vedieť o správnom, zdravom a ekonomickom kúrení. Nasaďte si čapice, ideme na to.

Neprospieva horúco ani veľká zima

Pri nastavovaní teploty nie je dobré ísť do extrémov. „Vnímanie teploty a chladu je veľmi individuálne, pričom prekročenie určitých hodnôt väčšina ľudí chápe ako nepohodu,“ vysvetľuje Oľga Miklánková, odborná radkyňa z odboru hygieny životného prostredia v Ústave verejného zdravotníctva. Pre pocit tepelnej pohody, teda stavu, kedy človeku nie je ani príliš horúco ani chladno, je ideálne rozmedzie od 19 do 21 °C.

Dávajte si pozor aj na teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom. V lete by to ideálne malo byť 7 až 8 °C. Počas mrazov to však neplatí. „V zimnom období je stanovenie rozdielu teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím veľmi zložité, pretože vonku môžu byť veľké mínusové teploty, pričom vo vnútorných priestoroch je potrebné dodržiavať teploty v zmysle legislatívy,“ hovorí Oľga Miklánková. Teplotný rozdiel teda v zime nemôže byť príliš nízky, no ani príliš vysoký. Hrozil by vám totiž teplotný šok a prechladnutie.

Každá izba si vyžaduje inú teplotu

Aké teplotné požiadavky majú jednotlivé miestnosti, závisí od ich účelu. Tam, kde vyvíjate pohybovú alebo mentálnu činnosť, potrebujete menej tepla. Horúce prostredie totiž zvyšuje tepovú frekvenciu, spôsobuje nadmernú únavu a nesústredenosť. V obývačke, kde sledujete televíziu, preto môžete mať väčšie teplo ako v pracovni pri práci. Ak robíte niečo fyzicky namáhavé, napríklad umývate podlahu či upratujete, postačí vám dokonca iba 15 °C.

Všeobecne by ste z miestností mali najviac vyhrievať kúpeľňu. Najmenej tepla naopak potrebujete na chodbe, keďže tadiaľ zväčša iba prechádzate do ostatných miestností.

Zle ste sa vyspali? Môže za to aj nesprávne kúrenie

Veľmi dôležitá je teplota v spálni, keďže ovplyvňuje kvalitu spánku. Horúce prostredie dokáže sťažiť zaspávanie. Spôsobuje tiež to, že hoci sme spali dostatočne dlho, vstaneme unavení. „Všeobecne platí, že je lepšie, keď je teplota v spálni nižšia, čo je vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele a zároveň sa posilňuje imunitný systém,“ vysvetľuje Oľga Miklánková.

Pri nižšej teplote si lepšie oddýchnete kvôli tomu, že počas spánku telesná teplota prirodzene klesá. S prichádzajúcim koncom spánkového cyklu sa telo začína ohrievať a dáva tak mozgu signál, že je na čase vstávať. Ak je ale v miestnosti príliš horúco, telesná teplota dostatočne neklesne a môže sa stať, že budete mať problém zaspať.

Počas spánku však nie je dobrá ani príliš veľká zima, teda 16 °C a menej. Telesná teplota by mohla klesnúť až príliš, v dôsledku čoho by sa telo o jej zvýšenie pokúsilo zúžením ciev a vyslalo tak mozgu signál, že sa máme prebudiť skôr, ako sa ukončí spánkový cyklus. To vedie k prebúdzaniu sa uprostred noci a k nezdravému spánkovému režimu. V príliš veľkej zime by mohla byť ohrozená aj obranná schopnosť organizmu voči respiračným ochoreniam, teda ochoreniam dýchacích ciest.

Aká je teda ideálna teplota v spálni? „Množstvo štúdií sa prikláňa k 18 °C, čo je najlepšia teplota pre kvalitný a ničím nerušený spánok,“ hovorí Oľga Miklánková.

Rovnaké pravidlo platí tiež pre detské izby. Aj keď má mnoho rodičov tendenciu túto miestnosť vykurovať na vyššie teploty, pretože si myslia, že je lepšie, aby dieťaťu bolo teplo ako zima, nie je to pravda. Horúce prostredie deťom v noci neprospieva rovnako ako dospelým. Takisto by mali spať pri teplote od 18, najviac však do 22 °C.

Teplota má vplyv aj na vlhkosť vzduchu

Zlý spánok nie je to jediné, čo vám môže neprimerané nastavenie teploty spôsobiť. „Príliš vysoká teplota zvyšuje tepovú frekvenciu, spôsobuje väčšie vyčerpanie a únavu. Podporuje i uvoľňovanie toxických látok zo stavebných materiálov a interiéru,“ vysvetľuje Oľga Miklánková. S rastúcou teplotou takisto klesá vlhkosť vzduchu. Ak hodnoty spadnú pod 30 %, riskujete vysušenú sliznicu a pokožku, suché oči či suchý, dráždivý kašeľ.

Naopak, príliš chladná miestnosť vlhkosť zvyšuje. Hodnoty nad 60 až 80 % rovnako vedú k zdravotným problémom. „Chladný cirkulujúci vzduch môže spôsobiť rôzne dýchacie problémy, bolesti dutín, pocit upchatého nosa, bolesť hlavy, chrbtice,“ hovorí Oľga Miklánková. „Nízka teplota a vysoká vlhkosť vzduchu zapríčiňujú tiež kondenzáciu vodnej pary na chladnejších plochách miestnosti a následne vznik plesní,“ dopĺňa odborníčka. Pleseň vedie k bolestiam hlavy, alergiám či v extrémnych prípadoch až k astme.

Správna vlhkosť vzduchu by mala byť od 45 do 55 %. Tieto hodnoty sú ideálne tiež pre izbové rastliny.

Vlhkosť v byte ovplyvňuje tiež pocitovú teplotu. Ak sa vám zdá, že kúrite dostatočne a napriek tomu je vám doma zima, môžu to byť príliš nízke hodnoty vlhkosti. Čím suchší vzduch totiž doma máte, tým vaše telo vníma prostredie ako chladnejšie. Naopak, rastúca vlhkosť zvyšuje pocit tepla. Tento jav teda tiež môže byť dôvodom prekurovania či slabého kúrenia v domácnostiach.

Ako za teplo ušetriť?

Teplo tvorí 60 až 70 % nákladov na bývanie. Aj v novostavbách. Preto je dôležité okrem zdravia hľadieť aj na úspory. Ak pred odchodom z bytu znížite teplotu už len o 1 stupeň Celzia, môžete tak ušetriť až 6 % nákladov. Častou chybou však je, že ľudia vypínajú radiátory úplne, čo má v konečnom dôsledku opačný efekt. Ak byt počas vašej neprítomnosti úplne vychladne, na opätovné vyhriatie sa spotrebuje omnoho viac energie, ako ktorú by ste minuli počas dočasného kúrenia na nízkom stupni. Navyše, trpí tým aj stavebná konštrukcia bytu. Ideálne je teda znížiť teplotu tak o 2 až 3 °C.

Myslite tiež na to, aby ste radiátory nezakrývali, napríklad závesmi. Príliš dlhé závesy bránia teplu prúdiť do miestnosti. Namiesto toho uniká oknom. No tie závesy, ktoré majú správnu dĺžku, teda približne po parapetnú dosku, majú opačný efekt. Bránia úniku tepla z miestnosti cez okno a okenné rámy. Zabezpečujú tiež, aby chlad, ktorý naopak cez okná preniká dnu, prúdil priamo k radiátoru a nie do interiéru. Správna dĺžka závesov z vhodného, ideálne hrubého a pevného materiálu či zastreté žalúzie sa vedia postarať až o štvorpercentnú úsporu za energiu.

Ďalší spôsob, akým ušetriť financie za teplo, je starostlivosť o radiátory. Mali by ste ich pravidelne kontrolovať a odvzdušňovať. Vzduch vo vyhrievacom okruhu totiž môže zvýšiť náklady aj o 15 %. Problémom býva aj vodný kameň, ktorý brzdí pohyb vody a spôsobuje, že radiátor dostatočne nevyhrieva. Vodný kameň by ste mali odstrániť minimálne raz za 5 až 10 rokov.