Príbeh vody: Ako môžu byť mestá krajšie vďaka dažďu

Ranná sprcha, pohár vody k obedu a večerný lejak po ceste z práce. Voda nás sprevádza každou časťou dňa a čoraz viac ovplyvňuje aj mestskú infraštruktúru. Spomeňte si napríklad na silné letné búrky. Kvôli zmene klímy a globálnemu otepľovaniu pribúdajú krátkodobé intenzívne zrážky, ktoré prinášajú riziko záplav. Ak preto s vodou nebudeme správne zaobchádzať, môže nám uškodiť. No keď jej vytvoríme správne podmienky, dokážeme ju využiť v náš prospech. Pozrite sa s nami bližšie na vodu v meste.

Kolobeh pitnej vody

Pitná voda nepochádza z tovární. Nie je to komodita, ktorú dokážeme umelo vyrobiť. „Do našich kohútikov vždy prúdi z nejakého zdroja, buď povrchového alebo podzemného. V Bratislave je takmer 100 % pitnej vody z podzemných zdrojov, zo Žitného ostrova. Na východe Slovenska pitnú vodu čerpajú skôr z povrchových vôd,“ vysvetľuje odborníčka na vodu, environmentálna konzultantka Martina Paulíková. Dopĺňa, že nie pre všetky mestá a obce je pitná voda samozrejmosťou. Mnohé využívajú vodné rezervoáre či studne, ktorým ale často hrozí znečistenie. V takom prípade na tieto miesta musia dochádzať cisterny s čistou vodou. Vláda nedávno schválila environmentálnu stratégiu do roku 2030, kde sa píše, že verejnými vodovodmi s pitnou vodou je momentálne na Slovensku zásobovaných asi 88 % obyvateľstva.

Vodná zaujímavosť zo sveta YIT

Začiatky YIT sa spájajú práve s vodou. V roku 1912 získala naša pobočka vo Fínsku svoju prvú zákazku. Bola ňou výstavba vodárenskej veže pre mesto Porvoo, teda veľkej vodnej nádrže, ktorá udržiava vodu v dostatočnej výške na dosiahnutie určitého tlaku pre vodovod. Za viac ako 100 rokov spoločnosť YIT postavila okolo 119 takýchto veží, ktoré sú dôležitou súčasťou infraštruktúry mnohých miest. V priemere to vychádza na približne jednu až dve veže ročne.
Fínska pobočka YIT momentálne pracuje na veľkom projekte výstavby vodárenskej veže v meste Vantaa.

Zdroj foto: Pexels.com

Prečo upršané mestské dni už nie sú tým, čím bývali?

V posledných rokoch je s vodou v mestách veľký problém. Pribúdajú záplavy a silné dažde. „Spôsobuje to najmä globálne otepľovanie. Meniaca sa klíma prináša iné rytmy, na aké sme boli zvyknutí, vzdušné hmoty sa pohybujú inak a prichádzajú prívalové zrážky. To, čo predtým padlo za týždeň, môže padnúť teraz za dva či tri hodiny na veľmi malom území. Niekde môže liať a o 10 km ďalej nemusí padnúť ani kvapka,“ vysvetľuje Martina Paulíková.

Zdroj foto: Pexels.com

Intenzívne zrážky samy o sebe nie sú až takým problémom, skôr to, že nestíhajú odtekať. Môžu za to horúčavy. „Sucho a povodne sú dve strany jednej mince. Nevieme riešiť jedno bez druhého,“ hovorí odborníčka a dopĺňa: „Keď spadne veľké množstvo zrážok na vysušenú pôdu, voda nedokáže rýchlo vsiaknuť a odtečie do kanalizácie. Predstavte si, že máte suchú špongiu a pustíte na ňu vodu. Čo sa stane? Potečie po povrchu a zleje sa do umývadla. Ale keď je špongia už aspoň trochu vlhká, voda vsiakne dnu.“

V mestách máme väčšinu plôch zabetónovaných či spevnených.  Ďalší problém je, že existujúce kanalizačné systémy vodu nestíhajú odvádzať. „Vo väčšine kanalizácií na Slovensku sa zrážková voda mieša ešte so splaškovou. Voda zo zrážok tak na odtekanie nemá dosť miesta,“ vysvetľuje Martina Paulíková. Riešením podľa nej nie je budovanie väčších kanalizácií, ale premyslenejšia infraštruktúra miest. Nemusí pritom ísť iba o výstavbu parkov a veľkých zelených plôch, ktoré vlhkosť dokážu zadržať. Pomôžu aj zdanlivé drobnosti.

Ak je niekde betónový chodník a vedľa neho pás zelenej plochy, stačilo by, ak by bol chodník oproti trávniku trochu vyvýšený a v obrubníku by bola občas medzera. Voda by tak mohla stekať na zelenú plochu, časť by odtiekla do kanalizácie a časť by pomaly vsakovala do pôdy. 

Strechy so záhradou

Spoločnosť YIT sa globálne venuje rôznym materiálom pre mestskú infraštruktúru, ktoré pracujú s dažďovou vodou a menia ju z nepriateľa na pomocníka. Osvedčili sa vodopriepustné povrchy či zelené strechy. V rámci Slovenska budú zelené strechy súčasťou bratislavského projektu ZWIRN.

Ide o strechy mestských budov so zatrávneným povrchom, ktoré dokážu dažďovú vodu prirodzene odvádzať a zároveň využiť. „Najlepšie sú tie s hrubou vrstvou pôdy, pretože voda sa má kam vsakovať,“ hovorí environmentálna konzultantka. Dážď, ktorý absorbujú zelené strechy, navyše rieši aj iné mestské problémy: „Budovy sa vďaka nemu ochladzujú. Aby sa totiž voda odparila, musí spotrebovať teplo, ktoré by sa inak držalo v interiéroch,“ vysvetľuje Martina Paulíková. Domácnosti v bytoch so zelenou strechou tak ušetria peniaze za klimatizáciu.

Zelená strecha na autobusovej stanici vo Zvolene

3 svetové budovy, ktoré preslávila zelená strecha

Budova radnice v americkom meste Chicago má zelenú strechu, ktorej rozloha je okolo 3 600 m2. Nájdete tam okolo 400 000 rastlín 150 rôznych druhov a je domovom pre 60 000 včiel. Strecha prosperuje aj v bláznivom chicagskom počasí, počas extrémne studenej zimy a mimoriadne teplého leta.

Zdroj foto: Wikipedia

Múzeum umenia Städel v nemeckom Frankfurte má zelenú strechu posiatu okrúhlymi oknami, cez ktoré je vidno priamo do novej haly s umeleckými dielami 20. storočia. Pravidelné usporiadanie okien dodáva streche zaujímavý plastický efekt a zároveň osvetľuje celú scenériu.

Zdroj foto: YouTube

Študenti Katedry umenia, dizajnu a médií na Technologickej univerzite Nanyang v Singapure majú jedinečné miesto, kde môžu oddychovať a študovať medzi prednáškami. Pozdĺž celej budovy sa ťahá oválna zelená strecha, ktorá budovu preslávila svojím jedinečným architektonickým riešením.

Zdroj foto: YouTube

Zaujímavosť: Mestá Toronto a Paríž majú zákon, na základe ktorého musí mať každá väčšia novopostavená budova zelenú strechu alebo aspoň solárne panely. Snažia sa tak podporiť biodiverzitu a zmierniť znečistenie ovzdušia.

Parkoviská, ktoré vsakujú vodu

Okrem striech sú dobrým riešením na odvod zrážok aj vodopriepustné povrchy. „Ak už musíme postaviť nové parkovisko, je vždy lepšie postaviť ho z takéhoto materiálu, z ktorého sa dokáže aspoň časť vody dostať späť do pôdy. Dokonca dnes už existujú ekologické vodopriepustné povrchy z recyklovaného plastu. U nás ich máme napríklad pri Technickej univerzite vo Zvolene,“ ozrejmuje Martina Paulíková.

Zdroj foto: Giphy

Dážď pre všetkých susedov

Niektoré metódy, ako využiť dažďovú vodu, vedia uplatniť aj obyvatelia bytových domov. Záleží len na vzájomnej dohode. Môžete si napríklad zaviesť dažďovú záhradu: „Ide o jamu vyplnenú štrkom, kam zo zvodu steká voda. Tá sa vsakuje do pôdy a zároveň zavlažuje rastliny, ktoré si do jamy zasadíte. Takáto záhradka pôsobí esteticky, a čo je ešte väčšia výhoda, nemnožia sa pri nej komáre,“ vysvetľuje odborníčka.

Dažďová záhrada pri Technickej univerzite vo Zvolene
Autorka: Martina Paulíková

Ďalším spôsobom, ako pomocou zrážkovej vody skrášliť svoje susedstvo, je dažďová fontána. Okrem toho, že fontány zatraktívňujú okolie, majú ešte jedno veľké plus: „Teplota na záveternej strane fontány môže byť aj o 3,5 stupňa Celzia nižšia ako teplota zvyšku okolia. Tento efekt pretrváva aj 35 metrov od fontány,“ hovorí Martina Paulíková. Do fontán sa navyše bežne púšťa pitná voda. Riešením so zrážkovou vodou preto obmedzíte plytvanie.

Dažďové  jazierko a fontána pri Technickej univerzite vo Zvolene
Autorka: Martina Paulíková

Pekný príklad využitia dažďovej vody medzi susedmi z bytových domov predstavuje jazierko v mestskej časti Nový Lískovec v Brne. Obyvatelia zo štyroch budov odvádzajú zrážkovú vodu do novovybudovaného jazera, ktoré je súčasťou nového parku Pod Plachtami. „Pôsobí to veľmi príjemne. Ľudia sa tam chodia prechádzať, stretávať sa,“ dopĺňa odborníčka.

Dažďové jazero v Brne
Zdroj foto: http://www.parkdesetileti.cz/cs/menu/parky/park-pod-plachtami-v-novem-liskovci-v-brne/

Teraz už viete, že každá kvapka vody, ktorá v meste spadne na zem, môže ovplyvniť atmosféru v meste. Nemusíte rovno uvažovať nad novým povrchom parkoviska pred domom, ale keď sa najbližšie stretnete so susedmi, porozprávajte im tento príbeh vody. Aby sa aj oni na dážď pozerali inak.