Ako sa starať o vtáčiky na dvore, v zime aj v lete

Sýkorka môže počas zimnej noci stratiť až 5 % svojej hmotnosti, všetky vtáky sú chránené a zatepľovanie vtákom škodí. Nevedeli ste? Ani my. Ale dozvedeli sme sa vďaka ornitológovi Radovanovi Jamborovi, ktorý vtáčou rečou hovorí a ochotne nám tlmočil. Prečo je dôležité stavať vtáčie búdky, ako sa vtákom žije v mestách a ako ich privítate na svojich dvoroch.

Slávik červienka. Foto: Radovan Jambor

Vtákov je z roka na rok menej. Ich úbytok ovplyvňuje množstvo faktorov. Jedným z najdôležitejších je miznutie vhodných miest na hniezdenie. „Tento trend nabral negatívnejší spád po veľkom zatepľovacom boome spred desiatich rokov. Nové, pekné a zateplené fasády obrali niektoré mestské vtáčie druhy o prirodzené hniezdne príležitosti,“ vysvetľuje Radovan Jambor.

Vtáky ľudskú pomoc potrebujú aj pre meniace sa klimatické podmienky. Aj keď je snehu z roka na rok menej, pre vtáky je stále hrozbou, rovnako ako aj extrémne nočné mrazy, ktoré často prichádzajú náhle. „Vtáky sú na rozdiel od ich predkov, dinosaurov, teplokrvné živočíchy so stálou teplotou takmer 41 °C. Aby si túto teplotu dokázali udržať, spália za noc ohromné množstvo tukových zásob. Taká sýkorka dokáže v mrazivej noci stratiť aj 5 % svojej hmotnosti,“ hovorí ornitológ.

Sýkorka bielolíca. Foto: Radovan Jambor

So susedmi za dobre

Vtáčiky teda ľudskú pomoc potrebujú. Ak sa o ne rozhodnete starať napríklad na spoločnom dvore, dohodnite sa so susedmi a oboznámte ich so svojím plánom. „Z právneho hľadiska je pomoc vtákom samozrejme v poriadku, nejde o chov zvierat, netreba žiadať žiadne povolenie či výnimku. Prikrmovať vtáky a umiestňovať vtáčie búdky môže na svojom pozemku prakticky ktokoľvek,“ hovorí Radovan Jambor. Všetky vtáky sú zákonom chránené, takže ak sa im rozhodnete pomáhať, ste v práve. Aby ste si však susedov nepohnevali, je dobrým zvykom upratovať zvyšky pod kŕmidlom, aby sa na kŕmení nepriživovali aj menej obľúbené hlodavce či holuby.

Keď si však ľudia v susedstve na vtáctvo zvyknú, je isté, že ich život to obohatí. Vtáky sú indikátormi zdravého životného prostredia a bývania. Dôležité je však pre nás aj pozorovanie vtáctva. Má priaznivý dopad na ľudskú psychiku a je zdrojom pozitívnych stimulov. „Vedci preukázali, že ide o veľmi účinnú metódu psychohygieny a to nie len v prípade seniorov, u ktorých je pozorovanie a prikrmovanie vtákov populárnejšie. „Birdwatchingu“ sa vo svete venuje stále viac ľudí, toto hobby je čoraz populárnejšie aj u nás,“ dodáva Jambor.

Glezg hrubozobý. Foto: Radovan Jambor

Vtáčie gastro

Ľudia vedia vtáčikom pomôcť so zabezpečením obydlia a jedla. Kam však búdku alebo kŕmidlo umiestniť? „Ideálne miesta pre efektívne prikrmovanie sú obce a mestá so zeleňou. Tam navštevuje kŕmidlá najviac vtákov, neznamená to ale samozrejme, že by ste to nemali skúsiť, nech bývate v akomkoľvek prostredí. Či bude o kŕmidlo záujem zistíte často až po jeho inštalácii a najmä keď napadne prvý sneh,“ tvrdí Jambor.

Keď už kŕmidlo na dvore máme, môžeme začať vtáčiky prikrmovať. Najskôr malými dávkami, aby sa krmivo neznehodnocovalo, neskôr, keď si naň zvyknú, môžeme dávky zvýšiť. Radovan Jambor upozorňuje, že je dôležité zachovať pravidelnosť: „Ak si už vtáky na kŕmidlo zvyknú, musíme ho dopĺňať pravidelne. Aj pár vynechaných dní sa vtákom môže stať osudným. Na nový pohodlný zdroj potravy sa rýchlo naučia a budú ho navštevovať, aj keď už bude kŕmidlo prázdne.“

Kontrola obsahu vtáčej búdky. Foto: Radovan Jambor

Vtáčí podnájom

Ak chceme u nás na dvore vtáčiky nielen kŕmiť, ale aj ubytovať, v prvom kroku by sme sa mali sústrediť na dôkladnú prípravu. Skôr ako sa pre umiestnenie búdky rozhodneme, treba skontrolovať, či vieme vtákom vytvoriť bezpečné prostredie. Je preto dôležité, aby bola na mieste nedostupnom pre predátory a deti. „Kmeň dreviny, na ktorej búdka visí, by mal byť ošetrený ostnatou zábranou proti mačkám a kunám. Strom by mal zároveň mať čo najmenej spodných konárov, po ktorých by sa k búdke dalo dostať aj bez rebríka. Nemusí visieť vysoko, pre väčšinu menších spevavcov stačí výška 2 až 5 metrov. Výber dreviny, steny budovy alebo iného podkladu pre búdku je predovšetkým otázka dohody so susedmi,“ hovorí ornitológ. Zároveň však upozorňuje, že treba dať pozor, či už dvor nemá iného pána: „Ak však váš sused chová a prikrmuje na dvore mačky, potom je lepšie búdku vôbec nevyvesiť, nakoľko v nej pravdepodobne nič nezahniezdi alebo budú vyletené mláďatá zbytočne vystavené smrteľnému riziku.“

Ak je váš dvor bezpečný a pre vtáky vhodný, môžete zhotoviť alebo zakúpiť vhodnú búdku.

Výves vtáčej búdky. Foto: Radovan Jambor

Znáška sýkorky bielolícej vo vtáčej búdke. Foto: Radovan Jambor

Zaujímavosti, ktoré ste o vtákoch možno netušili:

• Ak nájdete zranené vtáča, zavolajte na číslo 112. Poskytnú vám tam kontakt na najbližšiu záchrannú stanicu, odkiaľ si ho prídu prevziať a následne ošetriť.

• Vtáky v mestách sa synantropizujú. To znamená, že sa prispôsobujú ľudským obydliam ako novému životnému priestoru. Mnoho druhov v početnosti utrpelo obrovské straty, napríklad aj v dôsledku zatepľovania, kolízií a znečisťovania, na druhej strane sú tu vtáčie druhy, ktorých v mestách pribúda. Napríklad straky, hrivnáky, ďatle.

• V mestách žije mnoho vtáčích druhov, ktoré sú hmyzožravé alebo sa živia semenami. Vrany a straky sú však na rozdiel od nich všežravé. Sú známe prípady, kedy sa živili aj psími exkrementmi, ktoré sú plné nestráveného mäsa.

• Vrany sú dobrými imitátormi mestských zvukov, od mobilov, štekotu psov až po ľudskú reč.

• Vtáky sú mimoriadne učenlivé a prispôsobivé zvieratá. V Anglicku sa napríklad sýkorky naučili otvárať zátky na mlieku a dostať sa tak k vrchnej smotane.

• Pri cestách vidíme posedávať vrany a myšiaky čakajúce na mäso zo zrazených zvierat, obeťou sú často ježkovia, mačky, ale aj samotné vtáky.

• Ďatle v mestách často hniezdia vo fasádach zateplených domov. Keď totiž do fasády ďobú, znie im ako starý zhnitý strom, do ktorého si urobia dieru.