Riešením pre rozpálené mestá je menej asfaltu a viac zelene

Po chrbte vám tečie pramienok potu, proti ostrému slnečnému svetlu nepomáhajú ani najtmavšie okuliare, vzduch okolo stojí. Zúfalo hľadáte terasu s rozprašovačom vody, objednávate si ľad s limonádou. Je vám teplo. A pritom – iba o niekoľko metrov ďalej by vám bolo oveľa príjemnejšie. Prečo? Merania Slovenského hydrometeorologického ústavu dokázali, že za to môže doprava a materiály, z ktorých sa stavia mesto. Na tento problém pritom existujú v podstate jednoduché riešenia. Kvalitnejšie materiály a viac zelených plôch. Zodpovednosť za výstavbu parkov, detských ihrísk a dvorov má pritom nielen samospráva, ale aj my, developeri.

Odborníci zo SHMÚ a VÚPOP (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy) počas leta merali teplotu na rôznych miestach v Bratislave. Dokázali, že v husto zastavaných oblastiach je oveľa teplejšie ako v blízkosti zelene v parkoch a záhradách. Nahusto vystavané vysoké budovy zabraňujú ochladzovaniu počas noci. V takýchto oblastiach navyše chýba vegetácia, ktorá zadržiava vodu. Tá sa počas horúcich dní odparuje a tak ochladzuje ovzdušie. Okolie Dunaja, Karpaty, ale aj Medická záhrada sú preto počas horúcich dní príjemnejšími útočiskami na rozdiel od Riazanskej v Novom Meste alebo Primaciálneho námestia, ktoré sú najteplejšími miestami v Bratislave, takzvanými mestskými tepelnými ostrovmi.

Zdroj: Deutscher Wetterdienst

Stačia desiatky metrov

Merania odborníkov zo SHMÚ dokázali aj to, že teplota sa na dvoch miestach vzdialených iba niekoľko metrov od seba môže líšiť aj o niekoľko stupňov. Napríklad park SNP v Líščom údolí bol takmer o 2° C chladnejší ako neďaleká zástavba v Karlovej Vsi. Podobné výsledky priniesli aj výskumy zo zahraničia. Americkí aj britskí vedci skúmali teplotu v meste a porovnávali ju s teplotou v okolitej krajine. V závislosti od vlhkosti prostredia daného mesta sa teplota v centre môže od okolitej krajiny líšiť o 3° C, uvádza tím z Yale University. Zistenia skupiny vedcov z britských univerzít hovoria až o dvanásťstupňových rozdieloch.

Podľa skúseností krajinného architekta Eugena Guldana sa však pri budovaní miest v niektorých prípadoch stáva, že zeleň sa z projektu vyškrtne ako prvá: „Aj napriek tomu, že v projekčnej časti je  zeleň navrhnutá v dostačujúcom množstve a veľkosti, pri samotnej realizácii je prvou položkou, ktorá sa kráti a hľadajú sa možností ako cenu za zeleň znížiť.“ A dodáva, že je to chyba. Pri projektoch YIT na zeleň dbáme. V obľúbenej ružinovskej rezidencii NUPPU sme rodinné bývanie zasadili do parku, ktorý budujeme postupne s jednotlivými etapami.

Prichádza doba horúca

Britskí výskumníci prišli s predikciou na najbližšie roky. Do roku 2050 podľa nich maximálne denné teploty počas leta stúpnu o 1,2 až 7,3° C. Závisí to od toho, nakoľko je oblasť znečistená priemyslom a ako hustá je automobilová doprava.  Mestá však svojím obyvateľom môžu pomôcť.

Odpoveďou je zelená a biela

Pomôcť znížiť teplotu v mestách môže viac zelene. Svetové metropoly to vedia a pustili sa do ambicióznych plánov. Radnica v Melbourne sa v roku 2012 zaviazala k tomu, že do roku 2040 zdvojnásobí rozlohu zelených plôch v meste. Po novom by tak mali pokrývať  40 % mestského územia. V prepočte to znamená, že mesto každoročne vysadí asi 3 000 stromov. Paríž zase schválil nariadenie, podľa ktorého musia mať všetky nové komerčné budovy zelenú strechu alebo na ňu musia nainštalovať aspoň solárne panely.

Podľa vedcov z univerzity v Miami, ktorí sa témou tiež zaoberajú, je dôležitým faktorom hustota výstavby. Súhlasí s nimi aj viceprezident YIT Corporation a expert na mestský rozvoj Juha Kostiainen: „Bratislava má príležitosť zvýšiť svoju hustotu a zároveň tak pomôcť k udržateľnosti mesta. Vyššia hustota totiž znamená, že mix bývania, práce či služieb na jednom mieste vám umožní všetko vybaviť pešo či na bicykli. Práve motorová doprava totiž produkuje veľa emisií, ktoré vhodne zvolená hustota môže pomôcť znížiť.“ Práve emisie tiež výrazne prispievajú k znečisťovaniu a zvyšovaniu skleníkových plynov v atmosfére. Vďaka nim sa mestá ešte viac zohrievajú.  Aj projekty YIT preto vymýšľame tak, aby podporili polyfunkčnosť. Teda aby obyvatelia nemuseli kvôli raňajkám štartovať auto a šoférovať do inej štvrte a aby pokoj mestského parku mali takpovediac „pod nosom“.

Súvisí to aj s druhým celkom jednoduchým riešením – vymeniť betón, asfalt a dlažbu za svetlejšie povrchy. Kľúčovým menovateľom je albedo zemského povrchu, teda podiel odrazeného slnečného svetla od povrchu zeme. Svetlé povrchy svetlo odrážajú lepšie a žiarenie na rozdiel od tmavých povrchov nepohlcujú. Namiesto dočierna vyasfaltovaných ciest pomáha zeleň, ktorá prostredie ochladí, alebo svetlé povrchy, ktoré ani cez leto nekumulujú až toľko tepla ako materiály, ktoré sa doteraz zvyčajne používali.