Pripravte sa na Perzeidy. Sledovať ich môžete aj z balkóna

V polovici augusta nás znova čaká najznámejší meteorický roj – Perzeidy. Aby ste ich mohli pozorovať, nemusíte dokonca ani odísť z domu. Stačí vám balkón. Vezmite deti, pohodlné kreslá a romantiku pri sledovaní nočnej oblohy si môžete užiť aj medzi panelákmi. Astronóm Ondrej Kamenský z hvezdárne a planetária v Brne vám poradí, ako na to.

Bratislavu zahalilo svetlo. Čo za to môže?

V meste je obloha kvôli svetelnému smogu až 100-násobne jasnejšia ako v prírode. To znamená, že nedokážeme vidieť našu galaxiu, Mliečnu cestu a na oblohe nájdeme menej ako 100 hviezd. Ondrej Kamenský vysvetľuje, že záleží aj na tom, v ktorej časti bývate: „Je rozdiel medzi centrom a okrajovými časťami miest. Na okraji môžete pozorovať stovky hviezd a dokonca náznak mliečnej dráhy, v strede mesta toho voľným okom uvidíte o niečo menej.“ To však neznamená, že obloha v centre nemá čo ponúknuť. Väčšinu vesmírnych objektov z nášho blogu uvidíte aj tu, vrátane Perzeidov.

Zdroj: szaa.org
Autor: tomas.dobrovodsky@szaa.org

Ideálny čas na pozorovanie oblohy

Pre tých, ktorí nemajú radi chlad, máme zlú správu. „Najlepšie podmienky na sledovanie hviezd nastávajú práve za studených zimných nocí. Sú totiž dlhšie a hlavne tmavšie, keďže sa Slnko dostáva hlbšie za obzor. Vďaka nízkej teplote sa v ovzduší drží menej vlhkosti, čo znižuje svetelný smog. V lete sú naopak kratšie noci a slnko neklesá tak hlboko za obzor. Vlhkosť vzduchu je vyššia, spolu so svetelným smogom,“ vysvetľuje Ondrej Kamenský. Úžasný astronomický zážitok neočakávajte ani počas splnu: „Vtedy je obloha tak osvietená, že okrem mesiaca nie je vidieť skoro nič. Maximálne pár jasných objektov ďaleko od Mesiaca. Ideálne si balkónovú romantiku odložte na noci, kedy je mesiac v nove alebo v prvej či poslednej štvrti“ dodáva astronóm.

Čo môžete vidieť voľným okom

Neočakávajte, že z mesta uvidíte veľkolepé galaxie a farebné hmloviny. Existuje ale veľa nebeských telies, ktoré dokážeme pozorovať aj z balkónu bytu a bez drahého teleskopu, tým najdostupnejším nástrojom – očami.

Mesiac a planéty: Náš mesiac je najnápadnejším objektom na oblohe a pre urbánnu astronómiu predstavuje dokonalý cieľ. Uvidíte ho totiž odvšadiaľ. „Voľným okom môžete z mesta vidieť aj planéty. Toto leto sú postupne z večera viditeľné Venuša, Jupiter, Saturn a Mars,“ hovorí Ondrej Kamenský.

Perzeidy: Pôvod tohoto meteorického roja má na svedomí kométa Swift-Tuttle. Každý rok nám ju pripomínajú prachové čiastočky, ktoré sa z nej uvoľňujú na jej dráhe. Keď sú tieto čiastočky zachytené Zemskou atmosférou, pozorujeme meteory – Perzeidy. Svoje meno dostali podľa súhvezdia Perzeus, pretože sa zdá, akoby z neho vylietali. Ide o najznámejší meteorický roj a čaká nás už o pár dní. „Najväčšiu koncentráciu Perzeíd uvidíte v roku 2019 z pondelka 12. na utorok 13. augusta,“ hovorí astronóm. Na tmavom nebi v prírode by ste videli tak 60 až 70 meteorov za hodinu (približne jeden meteor za minútu). V meste také šťastie mať nebudete. Ondrej Kamenský však hovorí, že nás svetelný smog o zážitok nepripraví úplne: „Perzeidy majú rôznu jasnosť a tie najžiarivejšie môžete pokojne sledovať aj z balkóna.“

Družice: Prírodné telesá nie sú jediné zaujímavé objekty, ktoré môžete na oblohe sledovať. Jedným z dôkazov, že človek naozaj bol vo vesmíre sú predmety, ktoré tam po sebe zanechal. Dohromady je ich dnes viac, ako 18 tisíc. Ak budete oblohu sledovať 45 až 90 minút po západe alebo pred východom Slnka, môžete zazrieť žiarivé bodky, pohybujúce sa po oblohe. Nie sú to hviezdy, ale umelé družice, od ktorých sa odrážajú slnečné lúče. Od lietadiel ich odlíšite tak, že družice neblikajú.

Medzinárodná vesmírna stanica: Predstavte si, že sledujete objekt, z ktorého sa astronauti pozerajú dolu na našu planétu. Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS – International Space Station) jedno obletenie Zeme trvá 92 minút a žiari rovnako jasno, ako Jupiter či Venuša.

Čo môžete vidieť teleskopom a ďalekohľadom

Ak vás urbánna astronómia zaujala natoľko, že ste sa rozhodli pre kúpu teleskopu, odborník radí začať zľahka: „Preskúmajte najprv planéty, ktoré ste predtým voľným okom videli len ako svietiace bodky. Budete prekvapení, koľko detailov uvidíte len s obyčajným loveckým ďalekohľadom. Môžete ním napríklad pozorovať Saturnove prstence či krátery na mesiaci.“ Aby ste si sledovanie spestrili, skúste z neho spraviť malý experiment. Pozerajte sa na mesiac pravidelne a všímajte si jeho fázy. Zapisujte si, ako sa postupne mení.

Saturn
Zdroj: nasa.gov

Objekty hlbokého vesmíru, teda tie, ktoré sú omnoho ďalej ako mesiac či planéty, sa z mesta pozorujú ťažšie. Tu sa ale tiež nájdu útvary, ktoré môže človek obdivovať aj obklopený žiarou veľkomesta. „ Napríklad hviezdokopy, teda skupiny hviezd, ktoré drží pohromade gravitácia. Pri pozorovaní iba očami sa javia ako veľký svietiaci fľak na oblohe. V zime krásne vidíme Plejády, otvorenú hviezdokopu v súhvezdí Býka, v ktorej aj bez ďalekohľadu rozpoznáme niekoľko hviezd,“ vysvetľuje Ondrej Kamenský. Na takýto pohľad však nemusíte čakať až do zimy: „V lete môžeme pozorovať väčšiu, guľovú hviezdokopu v súhvezdí Herkula. Ďalekohľad či teleskop namierte tiež na galaxiu v súhvezdí Andromeda. Tá je od nás vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov. Jej náznak dokonca uvidíte aj holými očami. Jedná sa o najvzdialenejší objekt, ktorý dokážeme sledovať aj bez prístroja,” hovorí odborník.

Kupujete ďalekohľad či teleskop? Vyberte si správne

„Ak netúžite po profesionálnom ďalekohľade s automatickým navádzaním, obstojný zoženiete aj do 200€,“ tvrdí astronóm. Počítajte ale s tým, že kúpa prístroju je len prvý krok. Ďalej sa s ním musíte naučiť pracovať a vedieť, kde a čo na oblohe hľadať.

Pokiaľ sa rozhodnete, že ste už pripravení spraviť ďalší krok a kúpiť si teleskop, mali by ste vedieť, čo ním chcete sledovať. Existujú totiž dva základné druhy – šošovkový a zrkadlový. Každý je vhodný na pozorovanie iných vesmírnych objektov. „Ak by ste v meste radi spoznávali najmä blízke objekty, teda mesiac a planéty, je pre vás vhodnejší šošovkový, čiže refraktor.  Na sledovanie „deep space“, teda vzdialenejších vesmírnych objektov sa viac hodí zrkadlový teleskop, teda reflektor,“ hovorí Ondrej Kamenský.

Tešíte sa, že si doma sadnete na balkón a začnete objavovať vesmír? Ešte predtým je ale dobré oblohu trochu spoznať a zistiť, čo všetko skrýva.

Pomôcť vám s tým môžu napríklad tieto weby a aplikácie:

Weby

Heavens Above  – Súhrn informácii o vesmírnych objektoch, družiciach či Medzinárodnej vesmírnej stanici. 

Astro-map.com – Mapa hviezdnej oblohy.

ZSAA.org – Astronomická mapa Slovenska

Free aplikácie

Night Sky (iOS)

Star Chart (Android)

Star Walk (iOS/Android)

Exoplanet (iOS)/Exoplanets (Android)

Platené aplikácie

Sky View (iOS/Android)

Star Walk 2 (iOS/Android)

Solar Walk 2 (iOS/Android)

Stellarium (iOS/Android)

Sky Guide (iOS)