Juraj Benetin: ZWIRN bude zdravý a fungujúci projekt

Spolu s tímom z ateliéru Compass stojí za projektom ZWIRN, ktorý podľa neho ovplyvní štvrť, prežije svojich tvorcov a dodá mestu atmosféru. O Bratislave si myslí, že je nehotová a potenciál má vďaka Dunaju. Architekt Juraj Benetin o slovenskej architektúre, Bratislave aj o tom, čo sa pri projekte ZWIRN naučil.

JURAJ BENETIN sa narodil v roku 1980 v Bratislave, vyštudoval Fakultu architektúry na Slovenskej technickej univerzite. Spolu s Matejom Grébertom založili ateliér Compass, v ktorom dodnes pôsobí ako spolumajiteľ a architekt. Od roku 2010 je spevákom kapely Korben Dallas.

Kedysi ste povedali, že najsilnejšie projekty sú pre vás tie, s ktorými roky žijete. Uvádzate ich do života a potom sledujete, ako sa im darí. Aké máte očakávania od ZWIRN-u?

JB: Tento projekt začal žiť svojím životom oveľa skôr, ako sme zvyknutí. A to u nás v ateliéri aj v povedomí verejnosti. To, čo tam vznikne, je už dnes súčasťou mentálnej mapy mesta. Vďačíme za to prestížnej a veľmi medializovanej architektonickej súťaži, ktorú sa nám podarilo vyhrať. Ľudia celý proces od začiatku sledujú, hoci sme ešte len na začiatku projektovania, a majú veľké očakávania. Baví nás pozorovať to a momentálne je na nás, aby sme tieto očakávania naplnili.

Koľkokrát ste prekresľovali návrh, ktorý ste posielali do súťaže? A ako sa líšil prvý návrh od finálneho?

JB: My to robíme akoby „vnútornou darwinovskou evolúciou“. Horšie návrhy zanikajú a tie lepšie sa posúvajú ďalej – a z nich sa potom prirodzenou ateliérovou selekciou vyberie jeden, ktorý neskôr dopracujeme. Mám dojem, že takto to robí veľa ateliérov, nie je na tom nič zvláštne. Mali sme asi 15 hrubých alternatív, ako poňať to územie. Jednoduchosť nápadu, ktorý nás oslovil v našej internej súťaži je podľa mňa to, vďaka čomu uspel aj v súťaži YIT. Návrh je veľmi prehľadný a jednoduchý.

Využívali ste inšpirácie konkrétnych komplexov či miest zo zahraničia?

JB: Veľa cestujeme, to máme ako takú povinnosť v rámci našej práce, študovať mestá. Súťaž sa konala pred viac ako rokom. Vtedy sme sa akurát vrátili z Kodane. Navštívili sme tam rôzne nové štvrte, ktoré tam budujú na hranici centra mesta. Najviac nás oslovili nové interpretácie starých urbanistických princípov, ako je mestský blok.

Čo je v rámci ZWIRN-u najdôležitejší prvok, ktorý bude formovať charakter tejto štvrte?

JB: Bratislava má dnes veľmi málo „mestského mäsa“, teda atmosféry tradičného mesta. A práve to by mal ZWIRN priniesť. Vznikne mesto, ktoré poznáme a máme radi, či už z Prahy alebo z Kodane.

Môžete vybrať z Prahy konkrétnu časť?

JB: Mám rád Vinohrady. Je to štvrť, ktorá funguje podľa mňa fantasticky. Keď si ľudia predstavia, ako sa cítia na Vinohradoch, tak podobne by sa mohli cítiť v okolí ZWIRN-u. Ale samozrejme, nedá sa povedať, že to bude nejaká kópia Vinohradov – skôr referencia. Kompaktné mesto, ktoré je o námestí, ulici a mestskom bloku. Bude to niečo celkom iné, ako nový „downtown“, ktorý vzniká okolo Eurovey a Chalupkovej ulice. Tá štvrť prinesie výškové budovy, ZWIRN kompaktnú zástavbu.

Aká je teda v rámci štvrte úloha ZWIRN-u?

JB: ZWIRN je na hranici medzi novým centrom a stabilizovanou štruktúrou západného Ružinova. Má prepájať staré s novým, ale zároveň si myslíme, že by mohol byť srdcom tohto post-industriálneho územia. Nachádza sa v tesnej blízkosti stanice Nivy. A to bude projekt s veľkou fluktuáciou ľudí. Nebojíme sa, že ľudia by si k nemu nenašli cestu.

Stanica Nivy je veľký projekt, ktorý zmení ráz štvrte. Bude ZWIRN so Stanicou Nivy ladiť?

JB: My sa vždy sústredíme viac na obsahové ladenie ako na to architektonické. Stanica je veľký projekt, ktorý neobsahuje bývanie, ale skôr sa zameriava na prácu, trávenie voľného času a dopravnú infraštruktúru. V tomto sa môžu dopĺňať, pretože v ZWIRN-e dominuje bývanie. Obyvatelia ZWIRN-u budú mať z hľadiska služieb všetko na dosah ruky. Naopak, ak si budú chcieť pracujúci ľudia z administratívnej budovy stanice Nivy niekde oddýchnuť, tak si budú môcť na príjemnom námestí v ZWIRN-e.

Čo si myslíte o tom, ako YIT pristupuje k tvorbe projektov? Neustále pri tom zdôrazňujú vytváranie komunít. Dá sa niečo také dosiahnuť aj v ZWIRN-e?

JB: Vo YIT sa seriózne zaoberajú zodpovednou tvorbou urbanizmu a snažia sa pochopiť budúce fungovanie štvrte. Vďaka tomu často môžu čo najpozitívnejšie ovplyvniť kvalitu života ľudí, ktorí budú na tom mieste žiť. To je naozaj správny prístup developera k mestu. Nesústredia sa len na to, aby to dobre predali, ale aby to aj dobre fungovalo.

Myslíme si, že urbanistický koncept úplne zapadol do stratégie, ktorú YIT sleduje. Je to trend, ktorý majú na severe Európy, vo Fínsku odsledovaný a naozaj vedia, ako na to. My ako ateliér sme radi, že sa v tomto smere niečomu priučíme.

V ZWIRN-e budú celkom jasne oddelené verejné priestory (námestie s Pradiarňou a Silocentrálou) a tri vnútrobloky obklopené ulicami. Každý blok sa snažíme tvoriť tak, aby mal špeciálnu identitu a ponúkal budúcim obyvateľom niečo špecifické, vlastné.

V Bratislave je veľkou témou počet áut v uliciach. Budú v ZWIRN-e všetky parkovať pod zemou?

JB: Takmer všetky. Na povrchu ostane zásobovanie a minimum parkovacích miest. Tie nebudú ani tak pre obyvateľov ZWIRN-u, ako pre ľudí z okolia. V dôsledku úprav ciest totiž zaniknú miesta, kde sa dnes parkuje neorganizovane. Susedia ZWIRN-u zároveň budú mať možnosť odkúpiť si miesto v parkovacom dome. Robíme viac parkovacích miest, ako náš projekt vyžaduje a rátame aj s takou kapacitou na okolie.

Na Slovensku je auto do určitej miery stále statusovou záležitosťou. Ako sa to dá zmeniť?

JB: Tu v ateliéri je nás 30 a určite chodí polovica z nás na bicykli. Ale je pravda, že keď sa človek pozrie naprieč európskymi mestami, tak v Bratislave sú tie autá najväčšie (smiech). Ale myslím si, že keď ľudia naozaj narazia na problém, tak upravia návyky. Bratislava je koncipovaná ako automobilové mesto. Je to dané tým, že väčšinu našej plochy tvoria sídliská, ktoré vznikli v 60., 70., a 80. rokoch so zameraním na automobilovú dopravu. Bratislavčania ešte nezažili naozajstný problém s automobilovou dopravou, ako ho zažili niektoré mestá. Tlak na zmenu preto podľa mňa ešte nie je dostatočne veľký.

V zahraničí vidíme, ako sa diaľnice alebo železničné koľaje menia na parky – napríklad High Line Park v New Yorku. Je v Bratislave na niečo také priestor?

JB: Je. Máme v centre mesta viacero zón, kde akoby úplne dominuje osobná doprava. Pomohla by tu väčšia vyváženosť aj pre alternatívne druhy dopravy. Mám na mysli napríklad podmostie Mosta SNP alebo Staromestskú ulicu, ktorá oddeľuje podhradie a Staré mesto. Máme veľa miest, kde môžu automobily ustúpiť iným formám dopravy.

V článkoch o urbanizme sa často tvrdí, že voda je mestotvorná. Niektoré mestá vo svete, ako napríklad Amsterdam alebo New York, s ňou bojujú, niektoré žijú v súlade s riekou, ako napríklad Budapešť alebo možno Praha. Aká je a aká by mohla byť funkcia Dunaja v Bratislave?

JB: Odporúčam každému, kto si prečíta tento rozhovor, aby sa išiel pozrieť do Varšavy. Je neuveriteľné, čo sa stalo s Varšavou, keď vybudovali a oživili nábrežia a začali žiť s riekou. To mesto sa absolútne zmenilo. Dunaj je najväčší potenciál Bratislavy. Najväčšia vec, ktorú vieme v prospech kvality života v Bratislave urobiť, je revitalizovať nábrežie. Nie, že by sa to vôbec nedialo… Veď keď sa v lete človek prejde po pravom brehu Dunaja, tak zistí, že je to akoby pártyzóna Bratislavy (smiech). Je tam jeden podnik zaujímavejší ako druhý a zároveň priestor, kam ľudia chodia tráviť čas, napríklad sa podvečer pozerajú na Bratislavu. Hovorím o zóne Propeller, o Sade Janka Kráľa, o Magio pláži až po Starý most. Zaujímavo to funguje aj pod Ufom, pod Mostom SNP. Treba podporovať takéto procesy, aby si ľudia čo najprirodzenejšie hľadali cestu k Dunaju. Ten kľúčový krok však nepríde, ak sa to nestane témou politikov, pretože územno-plánovacie procesy sú v ich rukách a v tomto máme veľké rezervy.

Takže mesto alebo politici by mali byť tí, ktorí by to mali iniciovať.

JB: Iniciovať to môžu aj ľudia – tým, že to nábrežie využívajú. Potom je tu úroveň odbornej verejnosti, do ktorej sa radím aj ja – my môžeme dodávať nápady a spôsoby, ako sa to dá urobiť. Ale nakoniec potrebujeme aj tú pomoc zhora, aby sa niečo udialo. A na toto akoby stále čakáme. Myslím si, že slogany ako „Už žiadne zápchy!“ a „Postavíme parkovacie domy!“ na billboardoch pred najbližšími komunálnymi voľbami budú, ale „Urobíme z Bratislavy mesto na Dunaji,“ či „Vrátime Dunaj Bratislave“, to tam budeme hľadať asi len ťažko. To ma trochu mrzí.

Hlavné dominanty Bratislavy vznikli v minulosti – hrad, dóm, Most SNP s Ufom. Nemyslíte, že by mala vzniknúť nejaká dominanta aj v súčasnosti?

JB: Dedičstvo našej architektonickej generácie vznikne na pozemkoch súkromných investorov. Tí majú investičné zámery, takže naša práca sa pohybuje v okruhu tém bývanie, administratíva, obchody, služby. Štát a samospráva nestavajú nič. Riešia cesty, dopravnú infraštruktúru a tá kultúrna, športová, sociálna nejako prežíva z minulosti. Bolo by najlepšie, keby naša generácia architektov mohla zanechať v meste stopu vo verejnej infraštruktúre – nejakú galériu či múzeum. Tomu však zatiaľ nič nenasvedčuje, a preto je pre nás výzvou robiť čo najkvalitnejšie to, čo od nás súčasnosť v tejto krajine chce. A to priniesť do mesta kvalitu, ktorá prežije viac, ako pár desiatok rokov a v konečnom dôsledku ustojí aj veľké porovnanie s inými obdobiami slovenskej architektúry, ako medzivojnové obdobie, či 19. storočie.

A vzniká podľa vás na Slovensku kvalitná architektúra?

JB: Keď sledujeme ocenenie CE.ZA.AR, tak máme dobrý pocit. Najvyšší level sa skvalitňuje, ale pre spoločnosť je veľmi dôležité, aby sa skvalitňovalo aj to priemerné. A na tejto úrovni ešte máme kam ísť. Hlavne, ak sa chceme porovnávať s Českom či Slovinskom. To sú pre nás prirodzené vzory, kam by sme sa mohli dostať, ale aj Praha aj Ľubľjana sú pre nás architektov v tejto chvíli ešte dosť ďaleko.

Čo máte ako architekt na Bratislave najradšej?

JB: Že mi ako človeku aj ako ateliéru dovoľuje tvoriť. Že je nehotová. Je nepochopiteľná a rozbitá. Táto nekoncepčnosť, nedokonalosť a nedopovedanosť je potenciál, ktorý nás napĺňa radosťou z tvorby. Keď môžeme niečo dopovedať v prostredí, ako napríklad urobiť ten ZWIRN, ktorý tie nepochopiteľné veci v okolí prepojí a priestor začne dávať zmysel. To je to zadosťučinenie. Človek má chuť tvoriť a má stále výzvy pred sebou.