Projektový manažér ružinovského „púčiku“: Chceme, aby sa ľudia vrátili na dvor

Architekti často hľadajú inšpirácie v prírode. V Bruseli stojí obrovský model atómu, nad Londýnom sa týči sklenená uhorka, v Dubaji vznikol ostrov v tvare palmy. A v podobnom duchu vyrastie aj rezidencia NUPPU v Bratislave. Slovo NUPPU vo fínčine znamená púčik a jeho meno k rozkvitnutému Ružinovu perfektne pristane. Jedenásť bytových domov pomenovaných podľa kvetov však nie je hlavnou ideou územia. Tá patrí opäť prírode a rozsiahlemu parku, ktorý budovy oddeľuje. Aj o ňom sme hovorili s projektovým manažérom YIT Slovakia, Štefanom Mandzákom.

„Návrh okolia vznikal s ohľadom na potreby a veľkosť areálu. Dávali sme pozor najmä na funkčnosť využitia. Naším zámerom bolo vytvoriť pekné, ale najmä funkčné prostredie, a myslím, že sa nám to podarilo veľmi dobre spojiť. Priniesli sme mestské bývanie bez kompromisov. Toto nie je len princíp projektu NUPPU, ale aj filozofia našej spoločnosti. Budujeme rezidenciu s dostatkom zelene, ktorá opticky a priestorovo oddeľuje bytové domy. V centre areálu sme navrhli sociálne a ekologicky udržateľný priestor. Má slúžiť na voľnočasové aktivity obyvateľov a relax, ale aj podporovať interakcie všetkých vekových kategórií. Chceme podporovať využívanie verejných priestranstiev, kde funguje lokálna komunita a kde sa ľudia cítia dobre.“

V čom je projekt mimoriadny a v čom sa odlišuje od iných rezidencií v Bratislave?

„Naozaj aktívne sa snažíme prispieť k budovaniu susedských vzťahov. Na prízemí každej obytnej budovy bude spoločenská miestnosť. Naplánovali sme tam malé fitness centrum, detský kútik, relaxačnú zónu a kuchynku.

Nebudujeme iba bytový dom, ale aj plnohodnotné okolie so spoločným dvorom. V predaji sú už tri bytové domy. Väčšinu bytov doteraz kúpili rodiny alebo mladé páry, ktoré si chcú rodinu založiť. Veríme, že naše riešenia – spoločenská miestnosť aj park – podporia vznik komunity a priateľské susedské vzťahy. Záleží nám na tom, aby obyvatelia našich rezidencií trávili svoj voľný čas príjemne a chceme im pri tom pomôcť.“

Basketbalové ihrisko a park v projekte NUPPU

Spolu s výstavbou projektu upravujete aj okolitú infraštruktúru. Je to bežný trend? 

„Je to skôr nevyhnutnosť. NUPPU vo finále ponúkne viac ako 900 bytov. Takému množstvu ľudí je potrebné infraštruktúru prispôsobiť.“

Prítomnosť verzus minulosť: Ako sa stavala Petržalka

Pred desiatkami rokov vznikalo mestské bývanie úplne inak. Ešte pred začiatkom výstavby sa počítalo s tým, koľko materských škôl, základných škôl, či zdravotníckych zariadení musí byť na tisíc obyvateľov. Štyri percentá z rozpočtu boli určené na umeleckú výzdobu. Materiály, ktoré sa používali v minulosti sa však s tými súčasnými nedajú porovnať. Tie dnešné sú udržateľnejšie, zdravšie a ekologickejšie. Pri bytových komplexoch, ktoré vznikajú v súčasnosti sa oveľa viac dbá na prostredie, v ktorom ľudia žijú.

Petržalka sa začala stavať v roku 1973 na Námestí hraničiarov. Samotnej výstavbe predchádzala architektonická súťaž, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 80 záujemcov z celého sveta. Petržalku chceli stavať architekti z USA aj z Japonska. Výsledky súťaže však z neobjasnených dôvodov nakoniec nikto nebral na vedomie a sídlisko sa stavalo úplne inak. Mottom pravého brehu Dunaja sa v 70. rokoch stalo „čo najviac bytov na čo najmenšom území“.

Prvý panelák skolaudovali v roku 1977. Plány na dostavbu sídliska prerušila Nežná revolúcia a Petržalka nikdy nedosiahla plánovanú podobu. Bez ohľadu na to sa do nej prisťahovali desaťtisíce ľudí a keby nebola súčasťou Bratislavy, bola by tretím najväčším mestom na Slovensku. Po Bratislave a Košiciach by so svojimi 105-tisíc obyvateľmi predstihla tretí Prešov.