Klop-klop. Kto je? Koledníci!

24. december. Ešte ste ani poriadne nerozlepili oči, už vám cinká mobil. „Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu stromček v izbe stál…“ Väčšina z nás dostáva počas Vianoc množstvo takýchto správ. Sú to moderné verzie vinšov a kolied, s ktorými pred rokmi chodili od domu k domu koledníci osobne. Ak malo koledovanie a vinšovanie splniť účel a priniesť rodine šťastie, zdravie a blahobyt, museli sa dodržať prísne pravidlá. 

Vinšovanie počas vianočného obdobia je obdobou starodávnych vianočných hier. Vychádzali z biblických predlôh a najčastejšie zobrazovali narodenie Ježiša a príchod Troch kráľov. Na Slovensku mal každý región svoje zvyky, aby sa však všetky stihli dodržať, vinšovalo sa počas vianočného obdobia aj niekoľkokrát. Napríklad na Ondreja, na Luciu, na Štedrý deň alebo na Nový rok.

Chodenie s koledou patrilo medzi povinnosti, či výsady mužov. Verilo sa totiž, že ak počas sviatku vojde do domu ako prvá žena, prinesie to nešťastie. Vinšovníkom mal byť chlapec alebo mládenec. Jeho mladosť a čisté oblečenie symbolizovali zdravie a poriadok, ktoré mal do domu priniesť. Vinšovník mal prísť zdola, proti prúdu potoka, aby šťastie neutieklo ako voda.

Na Štedrý deň chodili koledníci zvyčajne v skupinách po večeri. Nosili so sebou betlehem, slamu alebo aj oceľ. Všetko malo svoj význam a väčšinou aj veršovačku: „Doniesol som vám oceli, aby ste nepadli z postelí, aby sa vám hrnce, misky a rajnice nebili. Reťaze netrhali, sekery nelámali. Aby ste boli zdraví ako táto oceľ.“

Vinšovalo sa, aby bola na budúci rok bohatá úroda, aby z domu neodišlo zdravie a šťastie. Vinše mali väčšinou ustálenú formu s niekoľkými výstižnými veršami: „Vinšujem vám na tieto sviatky ponajprv šťastie, zdravie, hojne božské požehnanie, na poli úrody, v stodole plnosť, v komore hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe lásku, úprimnosť a na dietkach radosť, aby ste boli veselí, tak ako v nebi anjeli.“ Za vinšovanie, spievanie kolied, predvádzanie hier a tancov koledníci dostali koláče a drobné peniaze, tí starší aj prípitok.

Špeciálne bolo aj to trojkráľové. Koledníci posvätenou kriedou na vchodové dvere písali skratku G + M + B. Označovala mená Troch kráľov. Gašpar, Melichar a Baltazár predstavovali tri kontinenty, ktoré pred 2000 rokmi tvorili známy svet – Afriku, Áziu a Európu. Na Troch kráľov sa zároveň domy svätili svätenou vodou. Táto tradícia pretrvala dodnes. Na dedinách, ale aj v mestách chodia deti prezlečené za Troch kráľov, recitujú a spievajú. Do domácností majú priniesť to isté, prečo si ľudia vinšovali pred desiatkami rokov – zdravie a šťastie.

Skúsme tento rok všetci oprášiť starodávne zvyky a vyberme sa popriať našim blízkym to najkrajšie osobne. Zazvoňme susedom, prekvapme známych a potešme rodinu a priateľov. Veď práve Vianoce sú ako stvorené na trávenie spoločných chvíľ s tými, na ktorých nám počas roka popri povinnostiach nezostáva toľko času, koľko by sme chceli. Vianočné kúzlo sa zaligoce, premení známosti na kamarátstvo a otvorí dvere aj srdcia susedov, z ktorých sa razom stanú priatelia.