Oslavy letného slnovratu vo Fínsku

Viete si predstaviť, že Slnko celú noc nezapadne? Presne taký je fínsky slnovrat, ktorý predstavuje pre severanov druhý najdôležitejší sviatok v roku, hneď po Vianociach. Určite ste už počuli výraz „biele noci“. Počas fínskej zimy totiž slnko vychádza okolo 10 hodiny a po krátkom čase ho pohltí tma na 18 až 20 hodín. V lete sa pomer svetla otáča a slnko takmer nezapadá. Práve deficit svetla a slnečných lúčov vedie obyvateľstvo severu k úcte voči Slnku a oslavy letného slnovratu preto ponímajú veľkorysým spôsobom.

Pred rokom 1316 bol fínsky letný slnovrat nazývaný „Ukon juhla“, čo v preklade znamená „Ukonská oslava“. Fínsky Ukko predstavoval pohanského Boha plodnosti a rastu. Sviatky však prešli neskôr christianizáciou a tak je dodnes známy ako Johannus, na počesť Jána Krstiteľa. V Pobaltských štátoch a Quebecu je  tradičný svätojánsky deň 24. júna štátny sviatok. Rovnako tomu bolo aj vo Švédsku a Fínsku, ale od roku 1950 je v týchto štátoch sviatok slnovratu pohyblivý, presunutý vždy na sobotu medzi 20. a 26. júnom.

Zdroj: http://filonoi.gr

Fíni sa na Johannus dlho tešia, zasväcujú ho zábave a bujarému veseliu. Fínske mestá sa vyľudnia, ľudia sa uchyľujú do prírody, mieria na vidiek a spoločne oslavujú príchod polnočného slnka. Oslavy sú sprevádzané tancom, spevom a hodovaním. Na vyvýšených miestach, brehoch jazier a na mori sa zapaľujú obrovské vatry dreva. Plamene podľa tradície vyháňajú zlých duchov, symbolizujú víťazstvo svetla a zvyšujú plodnosť u ľudí aj zvierat. V minulosti sa typická vatra stavala z dreva člnov. Okolo nej sa zoskupovala celá rodina a blízki priatelia. Povera vraví, že na koho sa otočil dym, ten si v blízkej dobe nájde svoju ideálnu polovičku. Švédsky hovoriaci Fíni často oslavujú tak, že stavajú máje.

Behom letného slnovratu je zvykom vyvesiť fínsku vlajku o 18-tej hodine predvečer noci svätojánskej, aby vliala až do 21. hodiny nasledujúceho dňa. Je to jediný sviatok v roku, keď vlajka visí aj cez noc.

Zdroj: http://www.matitjamaijat.fi

Zdroj: http://finland.fi

Svätojánska noc je najsvetlejšia a najdlhšia v roku, má magický nádych. Traduje sa, že je vhodná pre predpovedanie budúcnosti, zoznamovanie, liečenie pomocou liečivých bylín a hľadanie pokladov. Pokiaľ chce žena spoznať svojho nastávajúceho, musí nazbierať 9 druhov bylín a položiť si ich pod vankúš. V noci sa jej bude o ňom snívať. V niektorých regiónoch musí byť pri zbieraní dokonca nahá. Jedno škandinávske príslovie hovorí, že svätojánska noc nebýva dlhá, ale rozkvitá behom nej veľa kolísok. Je tiež veľkou oslavou rodiny. Veľa ľudí uzatvára manželstvo alebo krstí svoje deti.

Zdroj: http://withlucyandruby.blogspot.cz 

Zdroj: https://www.pinterest.com

Oslavy na veľa miestach začínajú už v podvečer svätojánsky. Každoročne lákajú do krajiny mnohých turistov, zvedavých na priebeh a tradície fínskeho Johannusu. Ostrovy ponúkajú grilovačky a popíjanie v rodinnom kruhu či s priateľmi, plávanie a siahodlhé rozprávanie legiend a miestnych povier. Väčšie mestá dávajú priestor oslavám komerčnejšieho rázu, sú sprevádzané koncertmi, vystúpeniami folklórnych súborov a výstavami. S obľubou sa konzumujú nové zemiaky a klobásy na grile, doplnené množstvom piva a iných drinkov.

Zdroj: https://www.takk.fi

Zdroj: http://www.independenttraveler.com

Tradícia letného slnovratu je skĺbením relaxu a zábavy. Ani v tento čas nesmieme opomenúť saunu, ktorá je taktiež súčasťou osláv. Neboli by to Fíni, aby si odpustili oddych v saune a následne sa schladili v jazerách, okolo ktorých zväčša sústreďujú svoje chaty a víkendové domy. Z vetiev listnatých stromov sa robia kytice, ktoré sú voľne položené vnútri sauny. Severania sa nimi zľahka šibú po chrbte, kvôli prekrveniu celého organizmu. Okrem toho, vôňa čerstvej zelene príjemne rozvonia celý interiér sauny a človeku nezostáva nič iné, len sa uvoľniť a oddychovať.