Nový byt bez hypotéky - YIT úspešne pokračuje v projekte družstevného bývania
Menu
Naše projekty
Väčšina z nás pozná 1. máj ako sviatok práce. Vo Fínsku však znamená oveľa viac: je kombináciou niekoľkých rôznych sviatkov a tradícií a Fíni ho spolu s Vianocami, Novým rokom a letným slnovratom považujú za jeden zo štyroch najdôležitejších sviatkov v roku. Chcete vedieť, prečo je pre nich taký výnimočný?
Fínsky prvý máj sa volá Vappu a jeho názov je odvodený od mena katolíckej svätice Walburgy, ochrankyne pred bosoráctvom a čarodejníctvom. V stredoveku bol totiž 1. máj v Európe považovaný za noc bosoráckeho hýrenia – a hoci jeho fínska verzia nemá s bosorkami už dávno nič spoločné, o hýrení sa to určite povedať nedá. Dnes oslavy Vappu trvajú niekoľko dní a sú najväčším festivalom v uliciach fínskych miest. Kým sa však dostaneme k jedeniu a pitiu, povedzme si aspoň v skratke o tom, prečo 1. máj vlastne oslavujeme.
Vappu v Helsinkách. Zdroj: blonde-gypsy.com
1.máj sa nespája len s kresťanskou kultúrou, ale aj s oveľa staršími pohanskými tradíciami. V predkresťanskej Európe boli prvomájové oslavy predovšetkým vítaním jari a uctievaním bohov úrodnosti. Fíni tento sviatok volali Hela a pri tejto príležitosti prvýkrát po dlhej zime vypustili dobytok na pastvy. Keďže ale už vtedy verili, že v noci bosorky vychádzajú na kopce a zlí duchovia blúdia krajinou, večer zapaľovali veľké vatry, trúbili na trúby a udierali na zvonce, aby zlých duchov odohnali a svoj dobytok ochránili pred divou zverou. Oslavám samozrejme nechýbalo množstvo jedla, piva, medoviny a zábavy v podobe tanca a spevu.
„Sabat čarodejníc“ od maliara Hansa Baldung Griena
Fínska tradícia prvomájových osláv sa tej našej slovenskej podobá hlavne oslavami sviatku práce, ktoré sa prejavujú hlavne zhromaždeniami a vystúpeniami ľavicových aktivistov, ale napríklad aj ľavicovými pesničkami, ktoré hrajú z rádia.
Snáď najzaujímavejšou časťou osláv 1. Mája vo Fínsku sú ale študentské slávnosti, počas ktorých si absolventi gymnázií oblečú haalarit, niečo ako kombinézu s logom svojej školy doplnenú ešte o typickú bielu čiapku, ktorú dostali pri maturite. Oslavy kulminujú 30. apríla o šiestej večer, kedy sa študenti zhromažďujú v okolí významných sôch svojich miest a tieto sochy zdobia práve bielymi študentskými čapicami. V Helsinkách je to socha menom Havis Amanda, symbol Helsínk a „dcéra baltského mora“.
Havis Amanda so študentskou čiapkou. Zdroj: asummesuomessa.wordpress.com
Študenti technickej univerzity naplnia ulice, rozdávajú svoje vlastné noviny plné oplzlých vtipov (často publikované napríklad v konzervách od rýb) a oddávajú sa kanadským žartíkom. Pije sa hlavne sima, fínska verzia medoviny, v ktorej je väčšina medu nahradená cukrom. Po prehýrenej noci sa zhromaždia v parkoch, aby sa zúčastnili prvého pikniku v roku, samozrejme ak to počasie dovolí – vo Fínsku môže totiž prvého mája ešte pokojne snežiť.
Tippaleipä. Zdroj: asummesuomessa.wordpress.com
Typickými jedlami na fínskom prvomájovom obede sú jedlá z rýb, napríklad haring, gravlax (losos obalený v morskej soli) alebo janssonove pokušenie (zapekané rybie filé so zemiakmi). Napriek ťažkému ránu Fíni často pokračujú už na obed pálenkou, ku ktorej si radi dajú tippaleipä, populárny vyprážaný koláč posypaný cukrom.
Fínskym oslavám 1. mája teda rozhodne nechýba ani tradícia, ani dostatok jedla, pitia a zábavy. Je to síce len raz za rok, no na svoje si prídu skutočne všetci. A ako oslavujete 1. máj vy?