Čo by mal správny Karlovešťan vedieť o Karlovej Vsi

História Karlovej Vsi je úzko spätá s vinohradníctvom. Prvé zmienky o pestovaní vína sa spájajú s richtárom Jakubom, ktorý založil vinice v oblasti dnešnej Karlovej Vsi asi okolo roku 1343. Roku 1720 bolo v Karlovej Vsi a Devíne 83 až 100 hektárov viníc, z ktorých veľkú časť vlastnili Pálfyovci. Ročne sa vyprodukovalo približne 1350 hektolitrov vína a miestne vína boli dokonca hodnotnejšie ako račianske alebo malokarpatské vína. To dnes každého Karlovešťana napĺňa pýchou

Výrez z mapy 1. vojenského mapovania zobrazujúci územie  od dnešných Dlhých dielov po Mlynskú dolinu z roku 1785

Zdroj SNM-MKMS, grafická úprava A. Sedláček

História Karlovej Vsi je ale oveľa zaujímavejšia a plná pikošiek

V knihe Vlastivedný slovník obcí na Slovensku sa dočítame, že prví „Karlovešťania“ (páni historici odpustia) žili na území dnešnej Karlovej Vsi už v dobe kamennej. Svedčia o tom z tej doby zachované kamenné nástroje zhotovené z rôznych okruhliakov, sekáče a pästný klin (ktorý jednoznačne vyniká, pretože ide o prvý a najstarší pästný klin, ktorý sa na území Slovenska našiel). A nemali by sme opomenúť ani nález mamutieho kla v Mlynskej doline.

Slabším povahám sa neodporúčanú nočné návštevy Botanickej záhrady, pretože priamo pod ňou sa nachádza pohrebisko z deviateho storočia, kam obyvatelia z časov veľkomoravských hradísk pochovávali svojich zosnulých. A z amerických filmov vieme čo sa deje v noci na miestach starobylých pohrebísk, však? J

Neskôr okolo roku pána 1540 až 1600 sa v miestnych lesoch skrývali tlupy zbojníkov z radov vojnových zbehov, ktorí s veľkou radosťou prepadávali a lúpili počestných pocestných nielen pri Dunaji cestou smerom na Devín, ale dokonca aj priamo v Líščom údolí.

Karlova Ves sa spolu s celou Bratislavou nevyhla ani morovej nákaze.Mor vypukol v Karlovke v roku 1677 a za obeť si vzal takmer 4000 obyvateľov.

Opomenúť by sme nemali ani kostolík zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Pôvodne išlo o neskorobarokovú kaplnku, ktorú obyvatelia Karlovej Vsi zmodernizovali a rozšírili do dnešnej podoby v roku 1935.

Kostol sv. Michala vznikol prestavbou kaplnky sv. Jána Nepomuckého v roku 1935.

Kostol sv. Michala dnes. Zdroj: YIT

Rok: asi 1941,

Fotografiu zapožičal(a): Karolína Hablovičová

Zdroj: http://karlovaves.ahoj.sk , Matúš Šrámek

Pokiaľ vás zaujíma viac z histórie Karlovej Vsi, navštívte stránky mestskej časti Karlova Ves alebo siahnite po knižke Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Taktiež odporúčame zhliadnutie nádherných historických fotografií, ktoré zbierajú a zverejňujú Matúš a Miloš Šrámkovci. Niekoľko fotografií z ich zbierky sa nachádza aj v tomto článku.

Rok: 1914, Fotografiu zapožičal(a): Mária Müllerová

Zdroj: Zdroj: http://karlovaves.ahoj.sk , Matúš Šrámek

Časť K. Vsi Nad Lúčkami. Parcely vpravo od cesty (smerom na horný koniec) sa nazývali Rovnice, vľavo Ubreksle. ( miestny názov vinohradníckeho záhonu Ober Aixeln) Prvý dom zľava patril Tóthovcom, neskôr Čápovcom, druhý Gazarkovcom, tretí Rosenbergerovým. Druhá žena zľava je Alžbeta Müllerová so synmi Štefanom a Jozefom. Prvá žena zľava je Paula Tóthová.

Pohľad od hostinca Riviéra na východnú stranu smerom na Bratislavu. Dom vľavo pri ceste je hostinec “ U Slávika“, v 3O-tych rokoch obľúbené miesto bratislavskej bohémy. ( Viď. P.Salner a kol. Taká bola Bratislava, str. 140) Dnes, takmer presne na jeho mieste stojí výšková budova Povodia Dunaja. V strede je dom Tóthovcov, vedľa vpravo budova trafostanice vodárne z r.1933. Obidva objekty boli asanované počas budovania električkovej trate do centra Karlovej Vsi. Fotografiu vyhotovil František Silavecký asi v r. 1949.

Rok: 1949, Fotografiu zapožičal(a): Mária Levárska

Zdroj: Zdroj: http://karlovaves.ahoj.sk , Matúš Šrámek

Oddych, relax a šport

Každý správny Karlovešťan vie ako kvalitne relaxovať a pritom si aj trošku zašportovať. Najlepšie na bicykli alebo na kolieskových korčuliach.  Cez Karlovu Ves vedie dovedna 13 cyklistických trás s dĺžkou približne 37 kilometrov.  Napríklad Dúbravská radiála, ktorá začína pod mostom Lafranconi a dovedie vás až do  Dúbravky (to asi bude dôvod prečo sa trasa volá tak ako sa volá).

Cyklotrasa vedúca popri Dunaji, zdroj: YIT

Osobnou obľúbenou cyklotrasou autora je „Cesta železnej opony“, ktorá vás prevedie cez Devín, Devínsku novú Ves, Suchohrad, Gajary až po Moravský svätý Ján (a následne pokračuje ďalej cez Rakúsko).  Je to naozaj nádherná trasa, užijete si lesy a prírodu, hrad Devín, aj 19 kilometrov nespevnenej cesty – takže je to aj tak trošku dobrodružstvo.

Všetky cyklotrasy si môžete prezrieť na adrese http://karlova-ves.oma.sk/cyklotrasa

Priam famózny typ na úžasný celodenný výlet je okruh po deviatich zabudnutých mlynoch Mlynskej doliny. Takže rýchlo zabaliť proviant do batohov a hor sa obdivovať pamiatky (výlet vás prevedie aj cez Železnú studienku, takže naozaj to stojí za to).

Mlyn Klepáč, zdroj: Luboš Vodička, www.dobrodruh.sk

Park SNP počas pracovného dňa cez obed, zdroj: YIT

Za relaxom môžete zbehnúť aj do Botanickej záhrady alebo do Zoologickej záhrady (k obom sa dá bez problémov dostať aj pešo). Dobrou voľbou je aj vodárenské múzeum hneď vedľa Riviéry (pri križovatke Botanickej cesty s Devínskou cestou), kde si budete môcť prezrieť množstvo jedinečných technických pamiatok a pokiaľ so sebou budete mať aj deti, tak práve pre ne je určené multifunkčné ihrisko, detské ihrisko a dokonca vodné ihrisko (priamo v areáli múzea).Známym miestom, kam chodia Karlovešťania relaxovať, grilovať a zabávať sa je park SNP. Od Byty Villinky sa k nemu dostanete peši po ceste Líščie údolie (ktorá je lemovaná minimálne troma viechami, takže z desaťminútovej prechádzky sa ľahko môže stať dvojhodinová prechádzka so zástavkami). Kto neholduje vínku sa cestou môže zastaviť v známej čajovni Kelion (ktorá inak patrí rodine Banášových aj keď Adelu tam autor nikdy nestretol). V Parku SNP sa konajú aj Karloveské hody a rôzne koncerty a akcie (a sem-tam sa tam zastavia putovné kolotoče). Celý park je pekne upravený a každý deň v ľubovoľnú hodinu tam môžete stretnúť mnoho relaxujúcich Karlovešťanov s malými ratolesťami.  Park je ideálnou voľbou aj keď si chcete zabehať (dá sa vybehnúť do kopcov cez les smerom na internáty na Starých gruntoch). Hneď za parkom sa nachádza aj Iuventa (ale to už je Dúbravka).

Zrekonštruovaná vodárenská záhrada v areáli Vodárenského múzea.

Zdroj: Vodárenské múzeum,http://www.vodarenskemuzeum.sk

Milovníci futbalu sa určite potešia kvalitnému futbalovému ihrisku (s umelým trávnikom), ktoré využíva Futbalový klub mládeže Karlova Ves, ale nie je problém si vybehnúť a zakopať do lopty v časoch keď sa nehrajú žiadne zápasy a keď decká práve netrénujú. Ihrisko je kúsok od križovatky Karloveského ramena a Molecovej ulice.

Pod Botanickou záhradou, hneď pri Dunaji  sa nachádzajú aj kajakárske lodenice a príjemné posedenie pri pivku (ale pozor na komáre – počas sezóny je ich more).  Na moste Lafranconi svojho času taktiež fungoval bungee jumping, toho roku som nepostrehol že by fungoval, ale možno sa čoskoro vráti.

Suma sumárum – Karlova Ves ponúka milión možností kam sa vydať za relaxom, športom a kultúrou – len ich treba postupne objavovať. V tomto článočku sme určite nepokryli ani zďaleka všetky.

Pokiaľ máte vlastné tipy (ako správni noví alebo pôvodní Karlovešťania), neváhajte a podeľte sa o ne v diskusií.