Pozreli sme sa na virtuálnu technológiu, s ktorou sa projektujú mestá budúcnosti

Na prvý pohľad zložitý, neuchopiteľný a komplikovane technologický. Systém so skratkou BIM v preklade znamená Informačné modelovanie budov (Building Information Modeling). To sme si ale veľmi nepomohli. Za troma zvláštnymi písmenkami sa ale ukrýva technológia, ktorá sľubuje revolúciu v stavaní obytných budov, kancelárií aj celých miest. Pozreli sme sa, o čo ide.

Modelovanie v BIMe. Zdroj: Viktor Mikus, YIT

Počiatky v časoch studenej vojny

Základy BIMu sa začali budovať už v období prvých počítačov, keď veľmoci studenej vojny súperili v technologickom rozvoji. Prvé riadky kódu programu Archicad napísal maďarský podnikateľ a vyštudovaný fyzik Gábor Bojár ešte pred pádom železnej opony. Kvôli vtedajšej politickej situácii sa ale komerčného úspechu dočkal až v 21.storočí, nasledovaný ostatnými BIM softvérmi.

Šetrí čas, peniaze aj životné prostredie

BIM nemá byť len softvérom na tvorbu 3D modelov. Slúži ako informačná databáza pre každého, kto ju počas existencie objektu bude potrebovať. Od ľudí, ktorí na nej pracujú až po budúcich obyvateľov. Obsahuje údaje od začiatku plánovania stavebných prác, cez ich priebeh až po manažment hospodárenia. Tiež sú v ňom uložené detailné informácie o konštrukciách, použitých prvkoch a materiáloch. „V praxi to funguje tak, že keď kliknete napríklad na dvere, viete si pozrieť, aké majú rozmery, ako sa otvárajú, aká kľučka je použitá alebo kto má prístup k elektronickému zámku, pričom pri zadávaní týchto informácií nie sme v zásade nijako obmedzení,“ vysvetľuje Viktor Mikus, odborník na BIM technológiu z YIT.

Vďaka týmto možnostiam sa predchádza chybám pri stavbe. Softvér teda dokáže ušetriť čas a tiež 10 až 30 % nákladov, vynaložených na realizáciu projektu. Ide napríklad o nákup nadbytočného alebo nesprávneho materiálu. BIM nešetrí len peniaze firiem, ale aj vaše. Správca vďaka nemu môže odhaliť problém ešte predtým, ako spôsobí škody, za ktorých opravu by ste museli platiť.

Má tiež pozitívny vplyv na životné prostredie vďaka efektívnemu využitiu energií. Nevzniká zbytočný odpad a neplytvá sa palivami na prevádzku stavebných strojov.

Architektonický štýl, ktorý je založený na využívaní počítačového softvéru a modelovania sa nazýva „parametrický dizajn“ – jeho podporovateľmi bola aj svetoznáma architekta Zaha Hadid a jej kolega Patrick Schumacher. Zdroj: ArchDaily.com/Parametricist Manifesto

Zvládne viac ako obytné budovy

V BIMe sa dá vymodelovať akákoľvek stavba, od malých rodinných domov až po veľké projekty. Využitie je však ešte omnoho širšie. „Vznikajú v ňom mosty, cesty aj železnice,“ hovorí Viktor Mikus a dodáva: „Zaujímavý je napríklad projekt YIT Tripla v Helsinkách. Zahŕňa stavbu hotelu s nákupným centrom o veľkosti 50-tich futbalových ihrísk a prestavbu obrovskej železničnej stanice bez toho, aby tam museli obmedziť premávku. Bez BIMu by sa im niečo také robilo asi veľmi ťažko.“

Megaprojekt Tripla v Helsinkách. Zdroj: YIT

Do praxe sa zavádza aj u nás

Slovensko je podľa Viktora Mikusa v oblasti BIM technológie oproti iným krajinám stále trochu pozadu. „S modelovaním v BIMe sa aj v našej krajine stretávam pomerne často, pretože má nesporné výhody, ale väčšina investorov stále požaduje svoje projekty vo forme klasických výkresov. Veľakrát si neuvedomujú potenciál tohto softvéru, pretože im chýba know-how na prácu s ním. Vidia ho ako zbytočné náklady navyše.“ Veci sa ale hýbu správnym smerom a BIM sa na Slovensku začína stále viac presadzovať. U nás vo YIT ho používame už od roku 2017, príkladom môže byť projekt ZWIRN v areáli bývalej cvernovej továrne. „Jedným z našich cieľov je zrealizovať projekt, ktorý by bol v BIMe vybudovaný kompletne – od návrhu, cez rozpočet, stavbu a kolaudáciu,“ prezrádza náš odborník.