Nový byt bez hypotéky - YIT úspešne pokračuje v projekte družstevného bývania
Menu
Naše projekty
Alvar Aalto sa narodil 3. februára 1898 v fínskom Kuortane. Keď mal päť rokov, presťahovala sa jeho rodina do mesta Jyväskylä, pre ktoré neskôr navrhol a zrealizoval 37 stavieb. Vo svojej práci nadviazal na modernu, vychádzal z lokálnych materiálov a jeho osobitý formálny jazyk uplatňoval v celku i v detailoch. Aaltova regionálna, z tamojšej kultúry vychádzajúca architektúra, sa dostala do všeobecného povedomia ako Škandinávsky štýl.
Jeho práca sa pohybuje v rozmedzí dizajnu (nábytok, textil, sklo) a architektúry (domy, školy, knižnice, kostoly, univerzity), až po širšie urbanistické koncepcie. Aalto pri navrhovaní obľuboval kresbu voľnou rukou. Tvrdil, že použitím nástrojov sa z kreatívneho procesu hľadania inovatívnych riešení vytráca spontánnosť. Kombináciou komplexných foriem a rôznorodých materiálov podtrhoval charakter parcely, pozornosť kládol na každý detail budovy.
skica: fínsky pavilón v NY 
foto: designboom.com
skica: kostol pre Vuoksenniska 
foto: alvaraalto.fi
skica: vila Mairea
foto: alvaraalto.fi
Intenzívne sa zaoberal prácou s krajinou, dôležité pre neho bolo prepojenie človeka s prírodou. Racionálne prekrývajúce sa objemy hmôt artikulované okennými otvormi kombinoval s dynamickými krivkami fasád. Štruktúru a patinu používaných prírodných materiálov (drevo, tehla, kameň, meď, mramor) artikuloval premyslenou prácou so svetlom. V roku 1927 si s Erikom Bryggmanom otvoril neďaleko mesta Turuk architektonickú kanceláriu.
vila Mairea (1938-39)
foto: archdaily.net
Z tohto obdobia pochádza aj budova sanatória Paimio, ktorá Aaltovi vyslúžila povesť majstra funkcionalizmu. Po jeho odchode do Helsiniek v roku 1933 realizoval jeden z jeho najvýznamnejších projektov, vilu Mairea (1938-39). Stala sa spojením nového medzinárodného jazyka a fínskej tradície.
Sanatorium v Paimio (1933)
foto: architecturaldigest.com
Vynikol tiež ako dizajnér nábytku, realizovaného vo vlastnej nábytkárskej firme Artek a skla, pričom jedným z jeho najvýznamnejších a doposiaľ vyrábaných výrobkov je ikonická váza Savoy (1937). Neskôr sa podieľal sa na rade významných urbanistických projektov, vyučoval na Massachusettskom technologickom inštitúte a v roku 1957 je za svoje dielo ocenený zlatou medailou RIBA.
kreslo (1931–32) 
foto: metmuseum.org
stolička (1935)
foto: volcania.com
Chaise longue 39 (1936)
foto: www.design-museum.de
Príroda, slnko, stromy ba aj vzduch vyznievajú v Aaltovej práci ako harmonické zmierenie prírody a človeka. Aalto bol majstrom formy a projektovania a zároveň dokázal prispôsobiť budovu všetkým potrebám obyvateľov a užívateľov. Jeho viera v architektúru ako sériu individuálnych a neprenositeľných riešení daného problému sa stala hnacou silou jeho tvorby. A práve vďaka tejto koncepcii sa Aaltov rukopis stal nezameniteľným na medzinárodnej úrovni.
